NEW YORK. Bol predurčený. Tlačili ho. Hovorili mu, že je výnimočný, čítal o sebe ako o novom Waynovi Gretzkom. Dnes by sa dalo povedať, že bol najmä kontroverzný.
Päťdesiate narodeniny oslavuje Goliáš. Rodák z kanadského Londýna, ktorý už v mladom veku pripomínal biblického Filištínca pripraveného zmietnuť všetkých Dávidov stojacich mu v ceste.
Jeho prínos pre svetový hokej, jeho povaha i kariéra a uvedenie do Hokejovej siene slávy sú dodnes predmetom debát. Zrejme práve pre skutočnosť, že ospevovaný mladík od začiatku kariéry vyvolával vášne a aj vinou ťažkých zranení nenaplnil najvyššie očakávania.
Kariéra Erica Lindrosa trvala krátko a pri vymenovávaní najväčších legiend sa jeho meno neobjavuje. Milovaný i nenávidený bol už ako hráč a vezie sa to s ním aj po skončení aktívnej činnosti.
Karma za draft?
Poverčiví ľudia vidia korene toho, ako napokon dopadol, v jeho drafte do NHL. Ten sa udial v roku 1991 a Lindros bol jasnou jednotkou.
V minulosti v juniorskej OHL, aj tentoraz mal pocit, že skôr on si vyberá klub než klub jeho. Keď sa dozvedel, že budú z prvej pozície voliť Quebec Nordiques, oznámil, že za nich hrať jednoducho nebude, tak nech sa neopovážia po ňom siahnuť.
Zástupcovia kanadského klubu neposlúchli. Rysovalo sa im zaujímavé mužstvo. Už o niekoľko rokov skôr si vybrali Matsa Sundina a Owena Nolana, v ich drese nastupovala budúca legenda Joe Sakic. A tak zariskovali.
Lindrosa však neobmäkčili. Už keď vyšiel na pódium, odmietol si obliecť ich dres. Keď si podával ruky s funkcionármi organizácie, držal ho v ruke.