Cheliosovci ako Šťastní. Na olympiáde nie sú dvojice otec-syn ničím novým

PEKING. Ešte pred pár rokmi by sa mu asi ani nesnívalo, že by raz reprezentoval na olympiáde.

Jake Chelios bol ešte v ročníku 2018/19 pevnou súčasťou American Hockey League. Do NHL sa mu dostávalo ťažko, dokopy tam odohral len päť duelov.

Bol občanom Spojených štátov amerických. Hokejová veľmoc by si v prípade olympiády – a to aj tej bez hráčov z NHL – určite mala z čoho vyberať.

Chelios by sa sotva mohol dostať do nominácie.

Lenže prišla jeho šanca. Tou bol čínsky Kchun-lun. Príprava na domáce zimné olympijské hry bola jedným z hlavných dôvodov, prečo sa v Číne hrala a stále hrá Kontinentálna hokejová liga.

Jieke Kailiaosi

Číňania nedokázali vychovať dostatok vlastných hráčov, a tak – aby boli konkurencieschopní – dali občianstvo aj cudzincom. Medzi tých patrí i Chelios.

Stal sa teda druhým z rodu, kto reprezentuje na zimných olympijských hrách. Hoci do krajiny sa s otcom netrafil. A oficiálne ani do mena, keďže reprezentanti nováčika ich majú "počínštené" a z Cheliosa sa stal Jieke Kailiaosi.

Jeho otca Chrisa Cheliosa pozná každý hokejový fanúšik, a to nemusel ani sledovať NHL. Zahral si dovedna na štyroch olympiádach.

Po prvý raz bol legendárny obranca súčasťou hier už v roku 1984, vtedy ešte ako dvadsaťdvaročný pred vstupom do NHL. Američania v Sarajeve hokejový zázrak nezopakovali a skončili siedmi.

Na ďalších troch olympiádach sa Chelios ako hráč NHL zúčastniť nemohol, avšak v Nagane už bol kapitánom. Jeho družina padla vo štvrťfinále na hokejkách neskorších víťazov z Česka.

V roku 2002 bol vtedy už štyridsaťročný Chelios opäť kapitánom a získal prvú olympijskú medailu – striebornú po finálovej prehre proti kanadským rivalom.

Jeho poslednou bola olympiáda 2006, kde opäť vystúpil v role kapitána. Boje o medaily ušli americkému tímu v prehratom štvrťfinále proti Fínsku.

Jake si otcove olympiády dobre pamätá. V roku 2006 už mal skoro pätnásť rokov. Svoj debut pod piatimi kruhmi odohral ako tridsaťročný v drese Číny.

Zaujímavosťou je, že aj jeho otec, celým menom Christos Kostas Chelios, má dvojité občianstvo. Pôvodom je Grék, a sám o sebe vyhlasoval, že jeho bojovnosť a sila pochádza práve zo sparťanskej genetickej výbavy.

Slovenská stopa z Lillehammeru

Za dvojicou otec-syn nemusíme odchádzať do zahraničia. Za Slovensko hrá Marko Daňo, pre ktorého je Peking premiérovou olympijskou zastávkou.

Má 27 rokov, o dva viac, než mal jeho otec Jozef v Lillehammeri. Ten patril na prvom olympijskom turnaji samostatného Slovenska k našim najproduktívnejším hráčom, strelil tri góly a na tri prihral.

Daňo sa na olympiáde predstavil aj v roku 1998, v neúspešnom Nagane odohral štyri duely s tromi bodmi.

Po dueli proti Švédsku na olympiáde v roku 2022 je na svete i brankárska dvojica. Patrik Rybár nadviazal na otca Pavla, ktorý chytal na ZOH 2002.

Slovenskú stopu nájdeme aj v jednej z najlepších dvojíc otec-syn v celkovej histórii hokeja. Reč je o Šťastných.

Peter sa v roku 1994 rozhodol reprezentovať, hoci bol už na sklonku kariéry. Viedla ho špeciálna motivácia. Za rodnú krajinu nemohol pre útek z nej nastúpiť od roku 1980. Začiatkom roka však ešte stihol hry v Lake Placid. V šiestich zápasoch nazbieral 14 bodov.

Po štrnástich rokoch nastúpil na ZOH znova. Slovensko doviedol na prvú olympiádu v ére samostatnosti ako vlajkonosič.

Paul prekonal otca

Na Lillehammer majú pamätníci dodnes vynikajúce spomienky. Slováci šokovali prvým miestom v B-skupine.

Reprezentanti neprehrali ani raz. Porazili Taliansko, Kanadu a Francúzsko, a remizovali so Švédskom a USA. Prehry prišli v najnevhodnejšom čase - prvá vo štvrťfinále proti Rusom 2:3 po predĺžení a ďalšia v zápase o piate miesto 1:7 proti Čechom.

Šťastný, kapitán výberu, v ôsmich zápasoch zaznamenal deväť bodov a po Žigmundovi Pálffym mal spoločne s Miroslavom Šatanom najviac bodov z tímu.

Jeho syn Paul, ktorý sa narodil v kanadskom Quebecu, no reprezentoval USA, ho vyrovnal. Pod piatimi olympijskými kruhmi hral takisto dvakrát.

Pri prvej účasti v roku 2010 si zahral severoamerické finále, odniesol si striebornú medailu. K tej pomohol gólom a dvomi asistenciami.

Poctu hrať v národnom drese dostal aj o štyri roky neskôr v Soči. Tam síce strelil dva góly, no na medailu to tesne nestačilo. Američania padli v súboji o bronz proti Fínom.

Trio Kaberle

Rodinné reprezentačné väzby sa nevyhli ani opačnej strane rieky Moravy. František Kaberle starší vychoval hneď dvoch olympionikov.

Dnes sedemdesiatročný Kaberle najstarší reprezentoval Československo na olympijských hrách v roku 1980. Odišiel bez medaily.

Jeho synovia – František a Tomáš – medailovú bilanciu rodiny obohatili o bronz z Turína 2006. Pre Františka mladšieho išlo o jedinú olympiádu.

Najviac účastí z rodiny má Tomáš, ktorý sa okrem bronzového úspechu podpísal pod výkony Čechov aj v rokoch 2002 a 2010.

Na olympijských hrách 1980 sa František Kaberle starší stretol s Bobom Suterom.

Vtedy dvadsaťdvaročný obranca bol súčasťou amerického zázraku na ľade. Aktér jednej z dodnes najpamätnejších hokejových udalostí je otcom Ryana Sutera, aktuálne obrancu Dallasu Stars.

Už zosnulý Bob hral po skončení olympiády hokej len pár rokov. Kariéru ukončil vo veku dvadsaťpäť rokov. Vychoval ale olympionika a medailistu.

Suter mladší doviezol do Spojených štátov medailu tridsať rokov po otcovi. Takisto si vyskúšal atmosféru súboja o zlato, no nebol úspešný. Spolu s Paulom Stastnym si Ryan Suter na krk po finále vo Vancouvri 2010 zavesil striebro.

Všetko o hokeji na ZOH 2022

• Hokej na zimnej olympiáde v Pekingu 2022
• Program, tabuľky, skupiny hokeja na ZOH 2022
• Výsledky hokeja na olympiáde v Pekingu 2022
• Slovensko na ZOH 2022 (hokej)
• Zimná olympiáda v Pekingu 2022