Milovali ich fanúšikovia aj Šatan. Dvojičky zo Slovana rozdelil koronavírus

BRATISLAVA. Jeden z bratov Bartošovcov, Róbert, podľahol koronavírusu. Pre Nový Čas to potvrdil rodinný známy. 

Bradáči z hokejového Slovana Bratislava boli roky neodmysliteľnou súčasťou zápasov klubu. Nevynechali ani jeden zápas. Ochotne sa vždy fotili s fanúšikmi, rozdávali radosť, dobrú náladu. 

Jeden mal na brade nafarbené logo Slovana, druhý logo tímu súpera. 

Keď sa objavili na veľkoplošnej obrazovke za zvuku pesničky od ZZ Top 'Sharp dressed man', každý na štadióne sa musel usmievať. 

Teraz fanúšikovia smútia. 

Bratské duo zasiahla krutá rana. Po tom, čo im zomrela rovnako na ochorenie Covid-19 mama, sa to isté stalo aj Róbertovi. Dvojča Ľudovít je naďalej v nemocnici, jeho stav sa zlepšuje. 

Najlepší bol Pašek 

Bradáči, ako ich volali fanúšikovia, sa dostali výraznejšie do povedomia s príchodom KHL. Hokej bol pritom ich srdcovou záležitosťou už oveľa dlhšie. 

„Prvýkrát nás zobral otec na hokej v 70. rokoch. Boli sme ešte malí chalani a museli sme stáť na špičkách, aby sme vôbec niečo videli.

Odvtedy sme nevynechali ani jeden domáci zápas. Vážne. Neodradila nás ani choroba,“ vravel v staršom rozhovore Róbert Bartoš.   

Jeho najobľúbenejším hráčom bol legendárny Dušan Pašek. 

„Slovan je veľkoklub. Objavilo sa v ňom množstvo skvelých hráčov, ale pre mňa bol najlepší Dušan Pašek. Bol výnimočný. Keď sa objavil na presilovke s Jánom Jaškom a Ivanom Dorničom, gól bol zaručený. V dnešnom hokeji je všetko príliš prekombinované,“ hodnotil. 

Umelecké dielo na brade 

Cez obdobie federálnej ligy, hektické 90. roky, majstrovskú sezónu počas výluky v NHL i následné roky v exile na štadióne Vladimíra Dzurillu sa ich vzťah a láska k hokeju a bratislavskému klubu prehlbovala. 

Nápad maľovať si logá klubov na brady však neprišiel po vstupe Slovana do KHL, ale ešte o niekoľko mesiacov skôr - počas svetového šampionátu v roku 2011, ktorý sa konal na Slovensku. Navrhol to vlasový stylista Róbert Tóth. 

„Pôvodne som chcel farbiť len vlasy, ale keď som ich zbadal, hovorím si: Wau, bratia, navyše dvojičky a s dlhými bradami. Boli dokonalí,“ opisoval. 

Majstrovstvá sveta pritom nesledovali zo štadióna, ale z fanzóny. „Na zápasy sme nezohnali lístky, no chceli sme byť v centre diania. Chodili sme do fanzóny, kde sa s nami odfotilo celkovo 50-tisíc fanúšikov,“ priznali hrdo dvojičky. 

Ich imidž sa stal legendárny. Pritom to nebola jednoduchá práca.

Zložitý proces zabral v priemere hodinu. Brady bolo treba najskôr vyfúkať, potom vyžehliť a až následne farbiť. 

„Hotové umelecké dielo,“ povedal s úsmevom Ľudovít Bartoš. 

Vždy s úsmevom 

No a keď mali identické dvojičky brady upravené, premiestnili sa pred zimný štadión, kde rozdávali radosť a pohodu fanúšikom. 

„Vždy nás teší, keď sa chce s nami niekto odfotiť, pokecať. Keď sme boli mladí, boli sme atraktívni. Teraz sme atrakcie.

Naším životným mottom je, aby sme boli čo najviac veselí a v pohode. Skúšame rôzne spôsoby, ako rozveseliť seba, ale aj ľudí okolo nás,“ vraveli. 

Imidž drsných rockerov s detským úsmevom a pomaľovanou bradou si získal srdcia aj samotných hráčov. 

„Dokonca nás z lavičky zaregistroval aj Miro Šatan. Páčili sme sa mu. Krásny pocit. Moment, keď sa objavíme na veľkoplošnej obrazovke, je pre nás výnimočný. V tej chvíli sme totiž za hviezdy,“ približovali. 

Brady boli ich poznávacím znamením dlhé roky. „Inšpiroval nás v našich končinách málo známy spevák Demis Roussos. On to tak nosil a nám sa to zapáčilo,“ povedal Róbert Bartoš. 

Zahrali si s Charliem Sheenom 

Rodení Bratislavčania, ktorí sa v mladosti venovali aktívne atletike, sa vďaka neopakovateľnému výzoru predstavili aj na filmovom plátne.

Objavili sa vo filmoch Bathory, Dračie srdce, Traja mušketieri či Jánošík. Spolupracovali s hviezdami ako Ben Kingsley či Charlie Sheen. 

„Brady nám otvorili dvere ku hviezdam. Raz sme si ich pre filmovú úlohu museli oholiť, ale to sa viac nestalo. Pestujeme si ich už niekoľko rokov. Ak by šlo o život, dáme ich dole, ale inak nie,“ vraveli hrdo. 

„Má to svoje výhody aj nevýhody. Na jednej strane ušetríme za holiča, na druhej míňame viac na šampóny,“ smiali sa. 

Zostal sám 

Dvojičky Róbert a Ľudovít Bartošovci boli neodmysliteľnou súčasťou zápasov Slovana. Pri klube stáli aj v náročných časoch. 

„Správny fanúšik sa neraduje len z výhier. Chlapcov musí povzbudiť aj v momentoch, keď sa nedarí. S klubom sme si prešli mnohým, nič nás neodradilo.

Radi by sme opäť videli na štadióne hviezdy Petrohradu či CSKA Moskva. To boli krásne chvíle. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť,“ povedal v náhodnom rozhovore jeden bratov. 

Bartošovci boli priateľskí, usmievaví, ochotní sa porozprávať, odfotiť. Sami boli pritom vášniví fotografi. 

„Najviac fotiek mám z búrania štadióna a jeho rekonštrukcie. Narobil som vtedy hádam tri a pol tisíca obrázkov. Zachytil som absolútne každú fázu. Môj archív je dokonalý,“ vravel Róbert s úsmevom. 

Žiaľ, viac fotiek z hokejových zápasov, ale aj bežného života, už populárne duo neposkytne.