Slovensko je po siedmich rokoch opäť vo svetovej skupine Pohára federácie. Spomenuli ste si na finále z roku 2002?
"Áno. V Belehrade som mala podobné pocity, ako vtedy v Maspalomas na Kanárskych ostrovoch, keď som v ťažkom súboji zdolala Španielku Conchitu Martinezovú. Aj teraz som dala do zápasu so Srbskom všetko, celé moje srdce. Od chvíle, keď som sa vo štvrtok pripojila k našej výprave, myslela som len na to, aby sme sa mohli po zápase radovať."
Po celý čas v Belehrade ste pôsobili veľmi koncentrovane.
"Je to pravda, veľmi som túžila vyhrať. V tíme máme veľký potenciál. Druhá svetová skupina bola ako dve kolá na hociktorom turnaji, keď sa tie vyhrajú, dá sa potom vyhrať celý turnaj. Aj my budeme mať teraz šancu. Keď vidím, ako sa v našom tíme usilovne pracuje - či tu v Belehrade, alebo aj predtým - tak som presvedčená, že v kompletnej zostave môžeme zdolať kohokoľvek."
Hrali ste s oblepeným pravým ramenom. Netrápila vás bolesť?
"Rameno vydržalo, mohla som naplno servovať, čo bol základ mojej hry. Chcem sa poďakovať lekárovi tímu Romanovi Fanovi aj fyzioterapeutovi Zdenkovi Ďurišovi, ako ma dali do poriadku. A taktiež kapitánovi Maťovi Liptákovi za koučovanie, lebo mentálne to nebolo ľahké."
S Rybárikovou ste nastúpili na rozhodujúcu štvorhru krátko po tom, keď Magda zlyhala v singli proti Jovanovskej. Často ste s ňou hovorili. Ako ste ju postavili na nohy?
"Mám už viac skúseností ako ostatné dievčatá v tíme. Vedela som presne ako sa po prehratej dvojhre cítila, sama som už bola v podobných situáciách. Snažila som sa ju povzbudiť, brať všetko pozitívne. Magda to nakoniec zvládla, vyhecovala sa a na kurte zabrala."
Neprekvapilo vás, že kapitán domáceho tímu Vraneš zaradil v poslednej chvíli Jovanovskú namiesto pôvodne nominovanej Jovanovičovej?
"Tým sme sa príliš nerozptyľovali. Pozerali sme sa na seba a nie na súperky. Vedeli sme, že štvorhru máme lepšiu a bolo len otázkou času, kedy sa to prejaví. Pochopiteľne, že sme sa snažili hrať viac loptičiek na mladú Jovanovskú, nie je taká dobrá a nemá ešte toľko skúseností ako Jankovičová."
Sledovali ste jedným okom aj ďalšie barážové zápasy, či semifinále svetovej skupiny? Koho by ste si želali na budúci rok v prvom kole?
"Výsledky si prečítam až na druhý deň, nemám sily ani chuť zaoberať sa tým. Nemám ani špeciálne želanie pre konkrétneho súpera. Hlavne nech sa hrá na Slovensku pred našimi fanúšikmi."
Tenistky Slovenska vybojovali strieborný Pohár federácie v roku 2002 vo finálovom turnaji na Kanárskych ostrovoch, kľúčovou postavou tímu bola Daniela Hantuchová. Mala 19 rokov. Neskôr tím opustil svetovú skupinu, ba prepadol sa až do "tretej ligy". Nie všetko v ňom fungovalo ako by malo, aj Hantuchová chýbala v dôležitých stretnutiach. Bola to však opäť ona, čo Slovensko s mladou generáciou hráčok odlepila od dna. Po troch nevydarených pokusoch o postup do svetovej skupiny sa nakoniec našim tenistkám podaril návrat medzi elitu v ťažkom barážovom stretnutí v Srbsku. Na antukovom kurte v Belehrad aréne sa s tímom radovala líderka Hantuchová.
Magdaléna Rybáriková ocenila rady od Daniely Hantuchovej
Hoci jej prípravu na zápas komplikoval letecký chaos v doprave z Ameriky a po nevyhnutnej návšteve chiropraktika v Miláne s boľavým ramenom sa k tímu pripojila až deň pred žrebovaním, na zápas nastúpila plne koncentrovaná.
Výkon, s akým Daniela zdolala svetovú sedmičku Jelenu Jankovičovú si zaslúži obdiv. Proti favoritke na jej pôde hrala sebavedome, s istotou, takticky múdro. Predtým si podľa očakávania poradila s domácou dvojkou Bojanou Jovanovskou. Pomocná ruka, s ktorou Hantuchová v rozhodujúcej štvorhre postavila na nohy spoluhráčku Magdalénu Rybárikovú, hovorí o jej ľudskom charaktere, chovala sa ako staršia sestra.
Ak tento duch súdržnosti zostane v tíme aj keď sa vráti uzdravená Dominika Cibulková, Slovensko môže už na budúci rok zaútočiť na Pohár federácie.
Kapitán Matej Lipták o líderke svojho tímu: Daniela ukázala, že je veľká hráčka.
BELEHRAD. Matej Lipták zasadol na kapitánsku stoličku tenisového tímu žien Slovenska v Pohári federácie vlani s cieľom postúpiť do svetovej skupiny. Prvý pokus mu o chĺpok nevyšiel, Hantuchová s Cibulkovou prehrali v záverečnej štvorhre vo Francúzsku 4:6 v treťom sete. Minulý víkend v Srbsku hrozilo, že sa situácia môže zopakovať. Za stavu 2:2 sa opäť rozhodovalo vo štvorhre. Tentoraz už s úspešným koncom pre Slovensko.
Najťažšia chvíľa
"Najťažšie mi cez víkend bolo v nedeľňajšom zápase Rybárikovej s Jovanovskou," priznal pokojný, rozvážny tenisový odborník. "Očakával som, že ak Magda zahrá svoj štandard, duel musí vyhrať. Na tréningu hrala výborne. Mala získať víťazný tretí bod. Urobila však na seba veľký tlak. Zápas nezvládla."
Za stavu 2:1 pre Slovensko hrala na kurte iná Rybáriková, ako ju poznáme. Nervózna, kŕčovitá, kazila aj ľahké údery. V prvom sete premrhala všetky svoje šance a v druhom pokazila koncovku v tajbrejku. Srbky zrazu ožili, získali bod, s ktorým nerátali.
Víťazné gesto Mateja Liptáka
"Magda sa musí z tohto poučiť, aby sa lepšie vedela vyrovnať s psychickým náporom," povedal Lipták. "V takejto situácii sa v tíme ocitla po prvý raz. Doteraz mohla v zápasoch len prekvapiť, teraz sa od nej čakal bod. Aj z toho vidieť, že Pohár federácie je niečo iné ako bežný turnaj."
Rybáriková bola sama po zápase sklamaná, slzy mala na krajíčku. Ale neplakala.
"Veľmi som chcela vyhrať, a to mi zväzovalo ruky," vravela ticho. Deň predtým zahrala proti Jankovičovej solídne, taký výkon by jej určite stačil na Jovanovskú. Ale nezopakovala ho. Za trápnu nedeľňajšiu dvojhru sa oznámkovala na štyri mínus.
Spadol jej kameň zo srdca
Kapitán Lipták po prehratom singli Rybárikovej ani na chvíľu nezapochyboval, že po krátkom oddychu ju postaví aj vo štvorhre po boku Hantuchovej. V prestávke Magdu povzbudzovali, upokojovali, vlievali nové sily.
"Hoci Daniela s Magdou doteraz nehrali štvorhru, vedel som, že si typovo vyhovujú," vysvetľoval. "Nakoniec naša najlepšia tenistka strhla výkonom aj svoju spoluhráčku. Daniela ukázala, že je veľká hráčka. Od začiatku som vedel, že od nej sa bude všetko odvíjať."
Po premenenom mečbale sa konečne usmiala aj Rybáriková. Spadol jej kameň zo srdca.
Radosť trojky a štvorky slovenského tímu Jany Čepelovej a Lenky Wienerovej
"Vyhrali sme vďaka Daniele," zložila poklonu líderke tímu. "S ňou sa hrá výborne. Stále ma hecovala, hovorila mi, kedy mám čo robiť. Ja nemám toľko skúseností, hrám málo deblov. Už ako žiačka som snívala, že raz budem hrať štvorhru s Hantuchovou a teraz sa mi to podarilo. A vo víťaznom zápase. Keď som sa uvoľnila, azda som aj ja niektorými údermi pomohla k úspechu. Na tento víkend dlho nezabudnem."
Rybáriková vie o svojich rezervách.
"Musím viac popracovať na tom, aby som hrala uvoľnenejšie a vedela na kurte odovzdať to, čo mám natrénované," zamyslela sa 21-ročná zverenkyňa trénera Mojmíra Mihala. "Aby som v budúcnosti viac vedela pomôcť tímu, ak znova dostanem šancu."
Silný tím
Slovensko sa prebojovalo medzi osem najlepších tímov sveta. Odtiaľto už môže zaútočiť na vrchol.
"Od môjho nástupu som tvrdil, že náš kolektív skrýva veľké možnosti. Rozdiel medzi tímami svetovej skupiny a druhej svetovej skupiny nie je veľký," zdôraznil Lipták. "Ide len o to, aby sme mali všetky hráčky k dispozícii a aby boli pripravené. V kompletnej zostave aj s Dominikou Cibulkovou sme schopní zdolať ktorýkoľvek tím sveta."
Meno prvého súpera vo svetovej skupine 2011 sa Slovenky dozvedia na žrebovaní 2. júna
