Aké boli z vášho pohľadu úvodné biatlonové preteky žien na olympiáde?
"Boli v podstate typicky biatlonové. S pretekárkami sa pohrali poveternostné podmienky. Vietor trochu zamotal poradím, ale myslím, že v prvej desiatke nebolo obrovské prekvapenie. Ani medailistky nie sú prekvapením.
Dahlmeieirová bola favoritkou, Vítková už tento rok vo Svetovom pohári bola na pódiu a Osbuová už má medailu z majstrovstiev sveta. Zaujímavé bolo, že Vítkovú pred rokom práve v Pjongčangu z pretekov odvážala sanitka, pretože skolabovala. Teraz získala bronz.“
Ako hodnotíte výkon Sloveniek?
„Bohužiaľ, Nasťa Kuzminová musela bežať tri trestné kolá. Hoci bežala naozaj veľmi rýchlo, s tromi kolami sa nedá vyhrať. Paulína Fialková mala dobrú streľbu, aj keď nie výbornú, pretože to by musela strieľať na nulu. Bežecky bola o niečo slabšia ako Nasťa. Asi chceli trošku viac.
Ľúto mi je Ivony Fialkovej. Má už 23 rokov, má talent a vie dobre behať, ale s piatimi trestnými kolami nič nespraví. Pred rokom mala aj so sestrou v Pjongčangu na Svetovom pohári výborné výsledky. A teraz ani nepostúpila do stíhačky."
Výsledky ovplyvnil vietor, ktorý sa menil. Je strelnica v Pjongčangu zradná?
„Kto si to nevyskúša, nevie. To je najzradnejšie, čo môže byť. Keby fúkal vietor plynule a z jednej strany, je to niečo iné. Lenže keď raz zafúka, raz nezafúka, alebo sa dokonca zmení smer, to je veľmi zradné. Veď v biatlone musíte na 50-metrovú vzdialenosť trafiť terč s priemerom štyri a pol centimetra. Ak sa do vás oprie vietor, zakýva to s človekom. A vy máte stáť a triafať.“
Je nejaký recept, ako sa s tým dá vyrovnať?
„Nie je.