Pondelok, 25. január, 2021Meniny má Gejza

Hádzanár Šulc po prestupe do Kataru: Arabi sledujú šport na gauči

František Šulc (vľavo). (Autor: TASR/MTI)
Pavol Spál|Publikované 7. apr 2014 o 15:30

František Šulc v Katare zrejme ukončí kariéru. S Vladimírom Weissom chodia na kávu, dali si aj pivo.

Aký je v Katare život?

„Je to úplne odlišné ako v Európe. Iná, kultúra, mentalita. Všade je obrovský luxus, je vidno , že ťažia z toho, že majú plyn a ropu. Súťaž je na moje prekvapenie pomerne kvalitná, hlavne preto, že v každom klube môžu hrať traja legionári. Tým, že majú veľké finančné možnosti tak si vedia zaplatiť kvalitných hráčov.“

Láka Katarčanov šport? Koľko ľudí chodí na vaše zápasy?

(smiech). „Možno tak do sto. Fanúšikovia nechodia skoro žiadni, na tribúne väčšinou sedia manažéri, rodinní príslušníci, či hráči. Klasické fanúšikovstvo tu nepoznajú, ale to v Katare platí o každom športe - nechodia ani na futbal. Viac preferujú, že sedia na gauči a všetko pozerajú v televízii. Takmer každý zápas vysielajú.“

Pôsobili ste aj v Nemecku a v Maďarsku. Aké sú v Katare podmienky pre športovca?

„Môžeme to porovnať s podmienkami v bundeslige, ktorá je najlepšia súťaž sveta. V Katare je úplne všetko k dispozícii. Majú neobmedzené zdroje.“

V Katare vám pridelili dom aj služobné auto. A vraj ste podpísali najlukratívnejšiu zmluvu v kariére. Je to tak?

„Iste – s dosť veľkým odstupom. Môže to byť na úrovni špičkových klubov v Európe. Život tu má svoje plusy i mínusy. Ste na druhom konci sveta, úplne iný životný štýl. Po čase sa tu človek iste začne nudiť. Obchodné centrá, či more sa vám po čase zunujú. Nedá sa len tak ľahko odskočiť si domov za rodinou, či známymi.“

V klube SC Lekhwiya pôsobí i futbalista Vladimír Weiss. Ten údajne zarobí okolo troch miliónov eur ročne. Ako sú na tom najlepší hádzanári?

„To je možno desaťnásobne menej. Je to priepastný rozdiel, futbal a hádzaná sú v tomto smere iné svety – ale to platí všade na svete.“

Ste s Weissom v kontakte?

„Tri, či štyrikrát sme sa stretli na káve, raz sme si dali v hoteli aj pivko. Iste ešte niekde vybehneme. Bol tam vtedy aj Filip Šebo. Bol som raz aj na zápase ázijskej Ligy majstrov, Weissov tím hral proti kuvajtskému a postúpili. Vtedy bolo na zápase aj zopár fanúšikov, ale aj tak bol štadión vzhľadom na kapacitu poloprázdny.“

Stretávate sa aj s ďalšími Slovákmi?

„Nedávno sme sa zoznámi s jedným slovenským a tiež česko – belgickým párom. Nachádzame tu kontakty hlavne cez jednu stránku, kde sú registrovaní Češi a Slováci žijúci v Douhe. Ale to má hlavne priateľka pod palcom. Stretávame sa piatky – tie sú v Katare ako nedeľa.“

Alkohol je v krajine zakázaný?

„Môže sa piť iba na hoteloch, sú tam určité kluby – samozrejme iba pre Európanov. Inak všade inde je alkohol zakázaný. Patrí to k moslimskému štýlu k života. Aj my tu pijeme iba veľmi striedmo jedno, či dve pivká. Na takéto situácie si treba dávať pozor, lebo domorodci by na to mohli byť viac hákliví ako v Európe.“

Vždy ste patrili medzi elitných kanonierov. Predvlani ste boli najlepším strelcom Ligy majstrov. Ako sa vám darí teraz?

„Celkom fajn. V priemere strieľam okolo šesť gólov na zápas. Minule som strelil jedenásť, ale bol zápas, kde som dal iba dva. Je to však iný typ hádzanej a treba si zvyknúť. Viacej sa tu hrá divokejšia hádzaná, taký hurá systém. Niektorí hráči zoberú loptu a hneď chcú vystreliť. Snažím sa ich presvedči, že je lepšie, keď si akciu pripravíme. Vďaka legionárom sa to takticky zlepšuje. Arabi hrajú viac srdcom ako hlavou.“

A ľudia sa ako správajú k Európanom?

„Sú veľmi milí. Keď si vás zavolajú, tak sa k vám veľmi slušne správajú. Je tu však veľa pracovníkov z celého sveta, ktorí tu robia podradnejšie roboty a k tým je ich správanie viac povýšeneckejšie.“

Váš otec ako tréner pôsobil v Spojených arabských emirátoch. Takže ste už mali skúsenosti s arabským svetom...

„Áno. Otec bol tri roky v Emirátoch a rok v Kuvajte. Každý rok sme za ním chodili na zhruba dva mesiace. Takže zhruba som vedel, do čoho idem. Bola to trošku výhoda, až tak ma to tu neprekvapilo.“

Ukončíte v Katare kariéru?

„Na deväťdesiat percent áno. V decembri budem mať už tridsaťšesť, to je zrejme najvyšší čas. Už cítim aj telo, nie je to jednoduché. Rozcvičky bolia čoraz viac.“

A čo reprezentácia?

„Už sa to definitívne zavrhlo.“

Pavol Spál sa prioritne venuje futbalu, okrem toho hádzanej, boxu, MMA a občas aj hokeju. Ako reportér sa zúčastnil na MS vo futbale v roku 2010, EURO 2016 a na MS v hádzanej 2009. Od roku 2009 nechýbal takmer na žiadnom zápase slovenskej futbalovej reprezentácie.

Diskusia

Diskusiu k článku si môžete prečítať na sport.sme.sk

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.