Hral štvrtú ligu a pracoval ako tesár. Teraz dáva góly medzi profíkmi

KOMÁRNO. Asi niet dedinského futbalistu, ktorý by sa nepohrával s myšlienkou, že ho raz objavia predstavitelia veľkého klubu. V nejakom zápase ho uvidí tréner z profesionálnej súťaže a spýta sa, či by nechcel prísť na tréning.

Presne to sa stalo Gáborovi Tóthovi z Lele, malej dedinky pri Štúrove. V tejto sezóne už nastupuje za druholigové Komárno.

Rodený kanonier

S futbalom začínal v Salke, ale už ako dorastenec hrával za štvrtoligové Štúrovo. „Odmalička som dával veľa gólov. Najšťastnejší som bol, keď som loptu poslal do siete,“ vysvetľoval v rozhovore pre Sportnet.

Už ako 16-ročný nastupoval za áčko. „Často ma stavali na kraj, zľava či sprava, hoci najlepšie sa cítim vpredu, ako klasický stredný útočník, hrotový hráč,“ prezradil Gábor Tóth.

Keď mal dvadsať, jeho sľubne rozvíjajúcu kariéru zabrzdilo zranenie. Roztrhol si krížny väz v kolene, dva roky vôbec nehral. Odišiel do Ameriky, no po návrate ho to znova ťahalo na ihrisko.

V Salke práve hľadali útočníka. Bola to síce iba okresná súťaž, zato však dostal sľub, že bude môcť nastupovať na hrote. Ponuku prijal, za sezónu nastrieľal 32 gólov a Salka postúpila do piatej ligy.

Zavolali ho naspäť do Štúrova, kde sa so 16 gólmi tiež stal najlepším strelcom mužstva. V ďalšom ročníku rozvlnil sieť 14-krát.

Po nezhodách s trénerom, keď cítil krivdu, však odišiel z klubu. Volali ho do viacerých mužstiev, nakoniec prikývol Jozefovi Urblíkovi zo Šiah.

Po vydarenej polsezóne v piatej lige, keď bol najlepším strelcom súťaže so 17 gólmi, ho oslovilo štvrtoligové Hurbanovo. „Aj tam sa mi darilo. Za pol sezóny som znovu dal najviac gólov v súťaži, štrnásť,“ hovorí 27-ročný ofenzívny futbalista.

Všimol si ho Karhan

Viac gólov do štatistík nepridal, lebo pre koronavírus jarnú časť amatérskych súťaží anulovali. V lete dostal echo, že ho sledujú z Komárna, s ktorým práve mali hrať prípravný zápas.

„Všetko som stavil na toto jedno stretnutie. Bola vo mne obrovská túžba niečo dokázať. Chcel som sa dostať do Komárna. Veď každý futbalista-amatér sníva o tom, že sa dostane medzi profesionálov,“ opísal dôležité momenty svojej kariéry Gábor Tóth.

Hurbanovo síce podľahlo Komárnu 2:3, ale oba góly strelil práve on. Po stretnutí ho oslovil vtedajší tréner KFC Miroslav Karhan.

„Navrhol, aby som s nimi začal trénovať a potom uvidíme. Vravel, že sa mu páčila moja hra, nielen to, že som dal dva góly, ale že som sa nezľakol bývalého reprezentanta Kornela Salátu, bojoval som, išiel som do súbojov tvrdo,“ spomínal na slová bývalého komárňanského trénera Tóth.

Karhan mu vždy prízvukoval, že gól nie je všetko, ale dôležitá je predvedená hra.

Koníček zároveň prácou

Sám skoro zistil, aké sú rozdiely medzi profesionálnym a amatérskym futbalom. Na prvom tréningu v Komárne ho zaskočil aj veľký počet hráčov. Niektorí z nich, podobne ako on, prišli na skúšku.

„Tréningy boli oveľa náročnejšie. Bolo treba zvyknúť si aj na to, že sa trénuje každý deň,“ vravel so smiechom.

Dovtedy hral futbal popri zamestnaní, od deviatej do piatej makal na streche ako tesár. Trikrát do týždňa išiel po robote na tréning. Teraz sa však ocitol uprostred tvrdej letnej prípravy druholigového tímu.

Hneď v prvom prípravnom stretnutí proti Galante ho Karhan postavil do základnej zostavy a Tóth sa mu odvďačil gólom už v druhej minúte. KFC nakoniec zvíťazil 3:1.

Nastúpil aj proti budapeštianskemu Vasasu, skóroval dvakrát a znovu prispel k víťazstvu 3:1. Veľkým Ludinciam gól nedal, no vo štvrtom prípravnom zápase so Sereďou strelil víťazný gól na 3:2.

Po vydarenej letnej príprave mu ponúkli zmluvu do konca sezóny. „Teraz je futbal môj koníček zároveň aj moja práca. Je to fantastický pocit, každému želám, aby ho mohol zažiť. Každý deň idem na tréning a musím sa sústrediť len na futbal. Veľmi si to užívam,“ zdôraznil.

Menej gólov, viac práce pre mužstvo

V druhej lige skóroval zatiaľ dva razy.

„Nedávam toľko gólov, ale je to úplne iná úroveň. Na dedine hral celý tím na mňa, ale tu už vie každý hrať futbal a každý chce dať gól.

Pochopiteľne, musím viac pracovať pre mužstvo, pri rohových kopoch súpera sa musím vracať do šestnástky, toto všetko k tomu patrí. V nižších súťažiach som stále ostával vpredu, na hranici ofsajdu, nemusel som brániť,“ poukázal na rozdiely medzi dedinským a profesionálnym futbalom.

Trochu sa mu zmenili aj priority: za najdôležitejšie považuje víťazstvo svojho tímu. „Keď dám aj gól, tak to je len bonus,“ vyhlásil.

Svoj prvý druholigový gól strelil v 11. kole proti Petržalke. V poslednom prípravnom zápase so Sereďou mu totiž stúpli na pätu, roztrhla sa mu koža, ranu bolo treba zašiť a útočník musel vynechať tri týždne.

Prvý raz nastúpil ako náhradník v treťom kole, odvtedy bol však takmer v každom stretnutí v základnej zostave.

„Gól proti Petržalke mi psychicky pomohol, navyše sme vďaka nemu vyhrali 1:0,“ dodal Gábor Tóth.

Motivujúce slová trénera

Komárnu sa na jeseň výsledkovo nie vždy darilo. Doplatil na to tréner Karhan. Na jeho miesto prišiel legendárny komárňanský odchovanec a reprezentačný kanonier Szilárd Németh.

Pod jeho vedením má Komárno bilanciu 11 bodov zo šiestich zápasov a v tabuľke stojí na ôsmom mieste. Tóth skóroval v majstrovskom stretnutí v Poprade a rozvlnil sieť aj v úspešnom pohárovom zápase so Šamorínom.

„Cítim sa veľmi dobre, už som veľmi uvoľnený. Potreboval som trochu času, kým som sa udomácnil v tíme, lebo predsa len ten skok medzi štvrtou a druhou ligou bol veľký,“ podčiarkol.

Dobre mu padlo, keď ho Miroslav Karhan dával za príklad ostatným.

„Ukázal na mňa: tento chalan nedávno zabíjal klince na streche a hral štvrtú ligu, ale ukázal, že sa dá hrať futbal, keď sa niekto nebojí a chce. Tieto slová znamenali pre mňa veľmi veľa, bolo to nesmierne motivujúce,“ prezradil Gábor Tóth.

Prijali ho medzi seba

So smiechom dodáva, že na dedine vie hrať futbal z pätnástich futbalistov šesť, ostatní na ihrisku pobehujú.

„Tu však vie hrať z dvadsiatich hráčov dvadsať a k tomu majú aj patričné sebavedomie. Ale časom prijmú medzi seba aj iného, keď uznajú, že naozaj má v sebe talent i bojovnosť,“ dodal hráč Komárna.

„Taký Kornel Saláta bol na začiatku trošku uzavretejší. Ešte som ho nepoznal, myslel som si: veď aj ja by som sa tak správal, keby som bol 40-násobný reprezentant a prišiel by nejaký štvrtoligový hráč. Ale on je veľmi bezprostredný človek a teraz sme veľmi dobrí kamaráti,“ usmial sa Gábor Tóth.

Pomáhali mu aj ďalší spoluhráči: Ladislav Szőcs, Jozef Pastorek, Dávid Doktorík, Kristóf Domonkos či Tomáš Faragó. "Často sa spolu rozprávame, ale naozaj mám dobrý vzťah s každým," dodal. 

Nemá čo stratiť

Cení si aj to, že môže spolupracovať s takými osobnosťami ako Miroslav Karhan či Szilárd Németh. Podľa jeho slov sú obaja tréneri výborní motivátori.

Karhan preferoval cvičenia na malom priestore a sústredil sa na obranu, hral s jedným útočníkom.

„Veľakrát sme však nemali šťastie. Napríklad v stretnutí s Dubnicou išiel Sidibe dvakrát sám na brankára, ale šance nepremenil a nakoniec sme prehrali,“ pripomenul dôležitý moment Gábor Tóth. Tento zápas napokon spečatil Karhanov osud na lavičke KFC.

„Szili uprednostňuje hru na dvoch útočníkov, teraz dávame aj viac gólov. Má obrovské skúsenosti a jeho tréningy sú veľmi variabilné. Dobre si rozumiem aj s ním. Szili bol tiež útočník, navyše pôsobil ako skaut v Manchestri United, čo je môj obľúbený tím, takže vždy si nájdeme tému,“ tvrdí Tóth.

Robí všetko pre to, aby dostal zmluvu aj na ďalšiu sezónu, no hovorí, že nemá čo stratiť. Ak by sa mu to nepodarilo, môže sa vrátiť k rodinnému podnikaniu.

„To mi dáva pocit istoty, aj keby som sa zranil, neznamenalo by to, že neviem, čo so svojím životom. Budem rozprávať vnúčatám, že aj zo štvrtej ligy sa dá dostať do profesionálneho futbalu,“ uzavrel útočník Komárna.