Futbalové prestupy, ktoré vyvolali vášne

BRATISLAVA. Nielen vo futbalovom svete sa veci vždy nevyvíjajú podľa predstáv. A práve tam ani podľa tých fanúšikovských. Ak by tomu tak bolo, nikdy sa neuskutočnia prestupy, ktorých sprievodným javom boli miestami až nezvládnuteľné nenávistné emócie a vášne.

Za nimi potom stojí rivalita, ktorú ovplyvňuje množstvo faktorov, ako sú napr. bodový systém, istá forma úcty ku klubu, geografická poloha (Liverpool vs Everton, AC vs Inter), úspechy (Liverpool vs Manchester Utd., Ajax vs Feyenoord) či dokonca náboženské presvedčenie (Celtic vs Rangers).

Každé takéto derby núti policajné zložky byť v pohotovosti, ostražití musia byť aj samotní hráči, obzvlášť tí, ktorých sa prestupy týkajú.

Real Madrid versus FC Barcelona

Azda najnegatívnejšie ohlasy vyvolal prestup portugalského strednopoliara Luisa Figa, ktorý sa v roku 2000 upísal Realu Madrid. Prestúpiť z Barcelony do tímu úhlavného nepriateľa, sa prinajmenšom zo slušnosti nerobí, Figo si toho pri svojej premiére na Nou Campe musel vytrpieť naozaj dosť.

Okrem množstva nadávok, smerovali do priestoru, kde sa pohyboval, aj fľaše, mobilné telefóny či mince.

Rovnakým prípadom je aj Dán Brian Laudrup. Jeden z najelegantnejších futbalistov udivil futbalový svet nielen svojimi technickými kúskami, ale v 1994 aj prestupom z Barcelony do Realu.

Opačným smerom sa v 1996 pobral Luis Enrique a bol z toho, samozrejme, poriadny rozruch.

Barcelonskí hráči tým z Realu nič nedarujú. A je to tak aj naopak.

Azda najlepší rumunský futbalista všetkých čias Georghe Hagi hrával v madridskom Reale v rokoch 1990 - 92. Dve sezóny (1994 - 96) si potom odkrútil aj v tíme FC Barcelona.

Skvelý brazílsky útočník Ronaldo si takisto zahral v oboch kluboch. Rok v Barcelone a od 2002 do 2007 sme ho zasa mohli vídať v drese "bieleho baletu".

Medzi hráčov, ktorí to skúšali na Nou Campe aj na madridskom štadióne Santiaga Bernabeua, patrí aj Javier Saviola. Niekdajší veľký talent svetového futbalu si vybral rok 2007 za ten, keď trochu ponaťahuje nervový systém priaznivcov oboch táborov.

Osobitým zjavom v rámci prestupovej politiky je Nemec Bernd Schuster. Ten ponapínal nervy nielen priaznivcom spomínaných klubov, ale aj Atlética.

V súčasnosti šéf lavičky v Reale Madrid je tým, ktorý po siedmich sezónach v Barcelone šokoval v roku 1988 prestupom do Realu. Tu strávil dve sezóny, aby sa pobral aj do konkurenčného Atlética.

Za zmienku stoja aj vzťahy medzi madridskými Realom a Atléticom. Pravdupovediac, prestúpiť z jedného tímu do druhého je doslova hriech a tak mali pred pár rokmi Hugo Sánchez aj José Villalonga čo vysvetľovať.

Legendárny Mexičan Hugo Sánchez tešil v prvej polovici 80. rokov fanúšikov Atlética. V lete 1985 ich však poriadne zarmútil, keď sa na kontrakte dohodol s Realom Madrid, pričom sa niekoľko fanatikov z radov Los Colchoneros pokúsilo vniknúť do jeho domu.

José Villalonga bol pred tohtoročnými futbalovými majstrovstvami Európy v Rakúsku a Švajčiarsku posledným trénerom, ktorý priviedol Španielsko k výraznejšiemu úspechu (víťaz ME 1964).

Villalonga trénoval oba madridské kluby. Zatiaľ čo s Atléticom ligový titul nezískal a musel sa uspokojiť "len" s Pohárom víťazov pohárov, na štadióne Santiaga Bernabeua dosiahol dva úspechy v lige a rovnaký počet v Pohári európskych majstrov (dnešná Liga majstrov).

Manchester United versus Liverpool

Škótska trénerská legenda Matt Busby pôsobila ako hráč najprv v konkurenčnom Liverpoole, kde ešte aj teraz veľmi radi tvrdia, že nebyť dobrosrdečnosti Merseysiders, ktorí Busbyho do Manchestru Utd. pustili, nebol by sa tento klub nikdy vzchopil.

No nech to bolo tak či onak, Busby na Old Trafford priniesol päť majstrovských titulov, dvakrát sa tešil z víťazstva v FA Cupe a takisto má prsty v zisku Pohára európskych majstrov zo sezóny 1967/68, čo len umocnilo rivalitu medzi oboma tábormi, ktorá je podmienená práve úspechmi, resp. neúspechmi jedného či druhého.

To, aké je to hrať proti hlavnému konkurentovi, si už skúsil aj obranca Liverpoolu Martin Škrtel (vpravo).

No a aby toho nebolo málo, tak sa Busby, ktorý zomrel v roku 1994 ako 84-ročný, preháňal ako hráč po trávnikoch v drese Manchestru City - ďalšieho priameho konkurenta Manchesteru United.

Oheň na streche bol aj po príchode Paula Incea do Liverpoolu. V rokoch 1989-95 defenzívny záložník ManU, prišiel na Anfield Road v 1997 z milánskeho Interu.

Naposledy nastali problémy v lete 2007. To chcel manažér Liverpoolu Rafael Benítezza každú cenu získať krajného beka Gabriela Heinzeho. Argentínčan sa prestupu nebránil, napokon však bolo tak, ako povedal kormidelník Manchestru Utd. Alex Ferguson. Momentálne 30-ročnému futbalistovi prestup do tímu najväčšieho rivala neumožnil a tak sa Heinze presťahoval do slnečného Španielska, kde ešte aj dnes hrá za Real Madrid.

V Anglicku sa prestup ku konkurencii neodpúšťa

Priaznivcov manchesterských klubov veľmi nepotešil ani Mark Hughes. Bývalý waleský útočník spojil skoro štvrťstoročie s klubom z Old Trafford. Pred sezónou 2008/09 sa však už ako tréner upísal konkurentovi zo City of Manchester Stadium.

V lete 2002 prestúpil anglický reprezentačný obranca Rio Ferdinand z Leeds United do Manchester United. Nie je žiadnym tajomstvom, že sa oba tábory nemajú príliš v láske, čo sa neraz potvrdilo aj pri fyzickej výmene názorov. 29-ročný futbalista svoj transfer odôvodnil vyššími ambíciami červených diablov.

Sol Campbell asi nebude na leto 2001 spomínať práve najlepšie. Z profesionálneho hľadiska mu prestup z Tottenhamu do Arsenalu vyšiel. Keďže ide o londýnske mužstvá, ktorých fanúšikovia si zväčša nevedia prísť na meno, ušlo sa reprezentantovi Albionu pri výjazdoch na White Hart Lane len bučanie, vyhrážky, posmešky a prezývky Judáš.

Podobným prípadom je aj George Graham. Chlapík, ktorý počas hráčskej kariéry prestúpil priamo z Arsenalu do Manchestru United, má na konte aj ďalší neodpustiteľný krok. V 1998 zasadol v pozícii manažéra na lavičku Tottenhamu.

Severolondýnsky duel Tottenham - Arsenal sprevádza strhujúca atmosféra

Po tom, ako v júni 2003 prešla Chelsea do rúk ruského miliardára Romana Abamoviča, umocnila sa rivalita medzi ňou a Arsenalom.

O tom, aké to je hrať za oba tímy, by mohol rozprávať Ashley Cole, ktorý sa v 2006 rozhodol, že Arsenal vymenil za Chelsea. Súčasťou jeho prestupu bol aj príchod Williama Gallasa do Arsenalu. Angličan okamžite po príchode na Stamford Bridge ponúkol niekoľko pikantných komentárov pre britskú tlač, v nich samozrejme svojho bývalého zamestnávateľa nechválil, čo nemohlo nechať prívržencov konkurenta chladných.

A tak sa mu dostalo prívlastku hráč, ktorý nehrá pre klub, ale pre peniaze, čoho dôkazom je ešte aj dnes používaná prezývka Cashley (z anglického cash=peniaze).

Ďalší Francúz (Emmanuel Petit) bol na konci 90. rokov 20. storočia neodmysliteľnou súčasťou Arsenalu, ktorý v tom období hral výborný ofenzívny futbal. Začiatok nového milénia však postavil pred majstra sveta z roku 1998 výzvu zvanú FC Barcelona, ktorej neodolal.

Na Nou Campe sa však ohrial len rok, aby sa vrátil na Britské ostrovy. Tentoraz však do dresu Chelsea.

V láske sa nemajú ani fanúšikovské tábory Manchestru Utd. a Arsenalu. Tu je ich vzájomná rivalita poznačená spomenutým prelomom storočí, keď to bol práve Arsenal, ktorý pretrhol majstrovskú hegemóniu United.

Rivalita trvá dodnes a aj o tom bol šokujúcejší letný prestup obrancu "červených diablov" Silvestreho do Arsenalu.

Priaznivci neboli nadšení ani začiatkom augusta 2007. 24-ročný Liam Ridgewell sa vtedy rozhodol opustiť rady Aston Villy a prestúpil k mestskému konkurentovi Birmingham FC. A aby boli reakcie ešte emotívnejšie, na novom pôsobisku dostal kapitánsku pásku.

V druhom najväčšom meste Anglicka sídli aj West Bromwich Albion. Pýtať sa dnes na Curtisa Davisa sa istotne nestretne s pozitívnou reakciou, veď 23-ročný Angličan sa previnil tým, že sa na kontrakte dohodol s Aston Villou.

Vyhrotený je aj konkurenčný boj medzi dvoma liverpoolskymi celkami. Ako chutí prestup z Anfieldu do Goodison Parku, resp. naopak, vedia Abel Xabier, Barmby či Ablett. V detstve "karamelkám" drukovali aj dve súčasné hviezdy Liverpoolu FC Jamie Carragher a Steven Gerrard.

Podobne bol na tom momentálne už bývalý futbalista a vôbec prvý Brit, ktorý získal trofej v Lige majstrov v drese neanglického tímu (s Realom Madrid) Steve McManaman, ktorý do Španielska prichádzal práve z Anfield Road.

Katolíci versus protestanti

Medzi glasgowským veľkoklubmi Celtic FC a Rangers FC panuje už dlhé roky rivalita a to nie hocijaká, ale náboženská. Oba kluby boli vždy opatrné a aj pri dnešných prestupoch si dávajú pozor, aby náhodou neangažovali niekoho, kto nie je katolík alebo naopak protestant.

Zaujímavým zjavom je potom Kenny Miller. 28-ročný zakončovateľ začínal svoju kariéru v Hibernians, odkiaľ sa v roku 2000 dostal do Ibrox Parku. V tíme "jazdcov", však vydržal len jednu sezónu, aby si to namieril do anglického Wolverhamptonu.

Po čase prišiel návrat do škótskej Premier League, nie však do modrého dresu Rangers, ale do zeleno-bieleho dresu nenávideného Celticu. Miller sa však aj v Celtic Parku ohrial len rok, aby to v sezóne 2007/08 skúšal v Derby County. "Barani" však z najvyššej súťaže Albionu vypadli a tak sa rodák z Edinburghu opäť pobral do Škótska, kde si vybral návrat do kabíny Rangers.

V Glasgowe sa v súbojoch Rangers vs Celtic tradične iskrí.

Zvyšok Európy

Mohlo by sa zdať, že vyhrotenejšia interpretácia pojmu rivalita, aká je na Britských ostrovoch, už nie je nikde inde. To by však potom nemohla fungovať horkokrvnosť balkánskych mužstiev, či o nič menej vznetlivá turecká nátura. A to ešte nehovoríme o latinskoamerickej futbalovej kultúre.

V súčasnosti už brankárska legenda krajiny polmesiaca - Rüştü Reçber - sa v lete 2007 rozhodol, že prestúpi z Fenerbahçe do Beşiktaş. V tureckom Istanbule sa takéto počínanie nestretáva s porozumením a keď sa k tomu ešte pridá množstvo vášní, ktoré prestup sprevádzali, nie je sa čo čudovať, že sa gólmanovi ušlo od sklamaných priaznivcov Fenerbahçe niekoľko výhražných telefonátov.

Z rámca tradičného chápania rivality sa vymyká Apeninský polostrov. V talianskej Serie A nie je ničím zvláštnym, keď si futbalista počas kariéry zahrá nie v dvoch, ale niekedy aj v troch či štyroch kluboch, ktorých priaznivci k sebe necítia práve náklonnosť.

Holandský stredopoliar Edgar Davids je toho dôkazom. Po sezóne (1996/97) v milánskom AC sa upísal Juventusu. V 2004 odišiel do Barcelony, už o rok na to sa však opäť preháňal po talianskych trávnikoch, keď sa dohodol s Internazionale.

Jeho spoluhráč z holandského národného tímu a tiež Ajaxu AFC Clarence Seedorf si musel najprv najvyššiu súťaž úradujúcich majstrov sveta vyskúšať v Interi, aby sa po prestupe do AC stal legendou "rossoneri".

Andrea Pirlo je ďalším zo zoznamu skvelých futbalistov, ktorí sa "chytili" až po prestupe ku konkurencii. Kreatívny záložník sa v 2002 sťahoval z Interu do AC.

Milánske derby láka všetky generácie.

Za oba milánske kluby hrával aj argentínsky ostrostrelec Hérnan Crespo. V kádri Interu je ešte aj teraz.

Vlastne vždy na ofsajdovej hranici sa pohybujúci zakončovateľ Filippo Inzaghi spojil svoj futbalový život s dvomi klubmi - Juventusom Turín a milánskym AC.

Aj Gianluca Zambrotta strávil najprv šesť sezón v Juventuse, aby sa po dvojročnej anabáze v Barcelone upísal AC Milan.

Patrick Kluivert začal s futbalom v amsterdamskom Ajaxe. Na sklonku kariéry sa po úspešnom pôsobení v európskych kluboch vrátil do Holandska. Dohodol sa však s konkurenčným PSV Eindhoven.

Rovnaký osud ako Kluiverta, postretol aj rodáka z Amstelveenu Michaela Reizigera. Do veľkého futbalu sa dostal cez Ajax, kariéru by zase rád ukončil v bielo-červeno-čiernych farbách PSV Eindhoven.

Zdá sa, že hrať počas kariéry za Ajax aj PSV sa u špičkových holandských hráčov "nosí". Ďalším príkladom je tvrdý obranca Jaap Stam, ktorý to má však v porovnaní s kolegami v obrátenom garde. Na Phillips Stadion v podstate svoju kariéru rozbiehal, aby ju definitívne ukončil v Amsterdame.

Zradca Hiddink a spol.

Guus Hiddink sa v júni 2008 stal zradcom Holandska. 61-ročný skúsený odborník totiž ako tréner ruskej reprezentácie vyradil vo štvrťfinále majstrovstiev Európy v Rakúsku a Švajčiarsku tím oranjes (3:1) a ukončil tak nádeje na zisk prestížnej trofeje.

Niekdajší obranca a dnes tréner írskej reprezentácie Giovanni Trapattoni, začal trénerskú kariéru v milánskom AC. Rivalita medzi talianskymi klubmi nie je čo sa týka prestupov zase až taká horúca, v 1976 si však pri nástupe do funkcie šéfa lavičky Juventusu vypočul svoje.

Inak tomu nebolo ani o desať rokov neskôr, keď už viedol milánsky Inter, aby sa na začiatku 90. rokov vrátil na lavičku "starej dámy".

Guus Hiddink.

Aktuálne tréner anglickej reprezentácie Fabio Capello má za sebou pôsobenie v troch popredných talianskych mužstvách. Začal v AC Milan, pokračoval v AS Roma a ako tretí viedol Juventus. S týmito celkami spojil aj svoju hráčsku kariéru. So "starou dámou" sa dokonca trikrát stal majstrom Talianska. Scudetto získal aj v drese AC.

Do jeho zbierky treba pripočítať aj sedem trénerských titulov, na San Siro priniesol štyri, do Juventusu dva - tie sa však potom pre platkársky škandál anulovali), Rimania sa zasa mohli tešiť z jedného.

Carlos Ancelotti pomohol Juventusu získať Pohár Intertoto, jeho najväčšie úspechy však prišli až na San Sire, kde mužstvo pod jeho vedením dosiahlo prakticky všetko.

Bývalý výborný holandský obranca Ronald Koeman vie, aké je to hrať, alebo trénovať tri najväčšie holandské kluby. Počas hráčskej kariéry postupoval smerom Ajax - PSV - Feyenoord, kde aj zavesil kopačky na klinec. Ako trénera zase viedol od 2001 Ajax, sezónu (2006/07) si odkrútil aj na lavičke PSV.

Odchovanec Ajaxu a inak jeden z najlepších futbalistov histórie Johan Cruyff skončil s vrcholným futbalom v Rotterdame, v tíme rivala Feyenoord.

V Českej republike je tiež niekoľko zaujímavých prípadov. Tomáš Řepka sa dostal do veľkého futbalu cez Baník Ostrava, v roku 1995 sa však nestránil prestupu do Sparty.

S pražským klubom sa spája aj meno Patrik Berger. 34-ročný záložník prešiel juniorkou Sparty, aby šancu medzi seniormi dostal v konkurenčnej Slavii. Z nej sa aj dostal do Európy (Dortmund). Po rokoch v zahraničí sa pred sezónou 2008/09 čakalo, že svoje ďalšie kroky spojí práve so "zošívanými", napokon však na všeobecné prekvapenie podpísal Sparte.

A čo Slováci?

Ak zostaneme v Gambrinus lige, tak okamžite narazíme na meno Matúš Kozáčik, ktorý pred touto sezónou prestúpil zo Slavie do Sparty.

Rivalita sa u nás nosí hlavne v táboroch Trnavy a Slovana. Tá je miestami aj dosť vyhrotená. Aj preto to mená ako Tittel, Adamec, Jarábek, Timko, Galis, Kriss, Molnár, Ujlaky či Bališ nemali jednoduché.

Spomeňme aj mená Maixner, Fodrek, Halenár, Obžera, ktorí obliekali či obliekajú dres Slovana Bratislava aj Artmedie. Podobne je na tom Čišovský, len s tým rozdielom, že on hrával v Žiline a nie na Tehelnom poli.

Kapitán posledného majstra Artmedie Petržalka Ján Kozák ml. pôsobil v Lokomotíve Košice aj v 1. FC. Jeho otec Ján Kozák starší bol tiež v oboch tímoch. MFK, nástupcu 1. FC, dokonca ešte dnes úspešne trénuje.