Atlético Madrid minulý týždeň oznámilo príchod Dávida Hancka, ktorý sa stal prvým Slovákom v tomto španielskom veľkoklube.
Už v 60. rokoch minulého storočia však podpísal s Atléticom zmluvu futbalista, ktorý mal slovenské korene a hovoril po slovensky - Yanko Daučík.
Meno Daučík poznajú futbaloví fanúšikovia najmä vďaka Ferdinandovi, otcovi Yanka Daučíka. Ich futbalové kariéry sa často prelínali.
Daučík - výborný hráč a slávny tréner
Ferdinand Daučík pochádzal z mestečka Šahy na juhu Slovenska. S futbalom začínal v rodnom meste, pokračoval v Komárne, potom v I. ČsŠK Bratislava (predchodca dnešného Slovana).
Do Bratislavy prišiel ako útočník, no prerobili ho tu na stredného obrancu. Siahla po ňom Slavia Praha, kde sa stal lídrom tímu a dokonca kapitánom.
Bol členom reprezentačného tímu Československa na majstrovstvách sveta v rokoch 1934 v Taliansku a 1938 vo Francúzsku.
Na MS 1938 nastúpil ako jediný Slovák vo všetkých troch zápasoch - v prvom kole proti Holandsku a v dvoch zápasoch štvrťfinále proti Brazílii.
Prvý zápas sa do histórie zapísal aj ako "Bitka o Bordeaux. Hralo sa veľmi tvrdo, rozhodca vylúčil troch hráčov. Keďže sa súboj skončil remízou 1:1, musel sa zopakovať. V druhom zápase vyhrali Brazílčania 2:1 a postúpili do semifinále. Slávny Brazílčan Leonidas ho na šampionáte označil za najlepšieho obrancu.
Po skončení hráčskej kariéry sa Ferdinand Daučík stal úspešným trénerom. V období Slovenského štátu dvakrát vyhral ligu s ŠK Bratislava (1942 a 1944) a po vojne viedol v dvoch zápasoch československú reprezentáciu.
Po komunistickom prevrate ho však predstavitelia novej vládnej moci obvinili z protištátnej činnosti, špionáže a podrobili tvrdým výsluchom. Daučíka internovali do pracovného tábora v Novákoch, kde mohol aspoň trénovať klub Sokol Prievidza v I. triede Nitrianskeho kraja.
Po dramatickom úteku cez rieku Moravu sa dostal cez Rakúsko a Taliansko až do Španielska. A s ním sa v novej domovine ocitol aj ďalší emigrant - Ladislav Kubala, Daučíkov švagor (vzal si jeho sestru Annu Violu), chýrny futbalista, ktorému neskôr postavili pred štadiónom FC Barcelona sochu.
Daučík sa po príchode do Španielska stal trénerom FC Barcelona, s ktorou vyhral dva ligové tituly. Neskôr získal titul aj s Atléticom Bilbao.
V Reale s Puskásom a Di Stéfanom
Yanko Daučík sa narodil v roku 1941 v Prahe, ešte pred návratom rodiny na Slovensko. V Španielsku získal občianstvo a neskôr prezývku „Yankito“.
Ako tínedžer pôsobil v amatérskom tíme Atlética Madrid a hosťoval v menších kluboch ako UD Salamanca či Rayo Vallecano. V roku 1960, keď mal 19 rokov, prestúpil do Realu Betis. Dôvod bol prozaický, trénerom Realu Betis sa stal jeho otec.
Debutoval 11. septembra 1960 v zápase proti Mallorke. Hrával na pozícii stredného útočníka, bol vysoký 189 cm a známy výbornou hrou hlavou. Počas dvoch sezón odohral za Betis vyše 40 súťažných zápasov a strelil 20 gólov.
V novembri 1961 dostal ponuku od talianskej Fiorentiny, ktorá mu sľúbila zmluvu na 5 miliónov španielskych pesiet - do konca sezóny 1961/62 a potom ešte na dve ďalšie sezóny.
Začiatkom roka 1962 sa Yanko Daučík pre sevillské noviny vyjadril: „Nepáčili sa mi niektoré detaily, ktoré som videl, tak som si zbalil kufre a vrátil sa do Španielska.“
V tom istom rozhovore komentoval aj záujem veľkoklubov zo Španielska: „Čo sa týka všetkého, čo sa hovorilo o Reale Madrid, Barcelone a Espanyole, je pravda, že som hovoril s predstaviteľmi týchto klubov, vymenili sme si názory, ale vždy mimo oficiálnych priestorov. Hovorili sme ako priatelia, nie ako hráč a klub.“
V roku 1962 napokon prestúpil do Realu Madrid, čo bol vrchol jeho kariéry. V Reale sa však musel popasovať s veľkou konkurenciou v útoku – hviezdami ako Alfredo Di Stéfano, Ferenc Puskás, Francisco Gento či Amancio.
Nedokázal sa natrvalo presadiť do základnej zostavy. Počas dvoch sezón odohral za Real Madrid len 20 súťažných zápasov a strelil 8 gólov.
Väčšinu štartov si pripísal v pohárových zápasoch; v La Lige odohral len 10 zápasov (3 góly). Napriek obmedzenej minutáži získal s klubom dva ligové tituly (1962/63 a 1963/64).
Atlético: prestup bez ligového debutu
Z Realu Madrid prestúpil Yanko Daučík v roku 1964 do konkurenčného Atlética Madrid. Mal však smolu - hoci podpísal zmluvu, v ligovom zápase si dres Atlética nikdy neobliekol. Nastúpil iba na dva pohárové zápasy.
Pokračoval v druhej španielskej lige: v sezóne 1965/66 hral za UD Melilla, v sezóne 1966/67 za RCD Mallorca. V lete 1967 odišiel do zámoria – stal sa jedným z prvých španielskych futbalistov, ktorí pôsobili v Severnej Amerike.
Prestúpil do tímu Toronto Falcons v súťaži NPSL (predchodca neskoršej NASL), do klubu, kde sa stal trénerom - jeho otec Ferdinand. V kanadskom klube sa stretla celá rodina - okrem otca a syna Daučíkovcov aj Ladislav Kubala so synom Brankom Kubalom, Yankovým bratrancom.
V roku 1967 odohral Yanko Daučík 21 zápasov a strelil 20 gólov, čím sa stal najlepším strelcom ligy.
Po úspešnej sezóne v Severnej Amerike si v Španielsku nenašiel klub, a tak zamieril do Čile - do tímu Universidad de Chile. Pri debute ho prezentovali ako hviezdu a prilákal veľké publikum.
Jeho prvé výkony však hodnotili ako priemerné a jeho nízku aktivitu v zápasoch ospravedlňovali slabou spoluprácou so spoluhráčmi. Ďalšie zápasy však nepriniesli zlepšenie. Po šiestich zápasoch, v ktorých strelil iba jeden gól, z klubu odišiel.
VIDEO: Yanko Daučík pozýva na zápas legiend v roku 2017
Záver kariéry strávil opäť v Španielsku. V sezóne 1968/69 hral za Rayo Vallecano (14 zápasov/7 gólov), v sezóne 1969/70 za UE Sant Andreu (17 zápasov/9 gólov).
Svoj posledný prvoligový angažmán absolvoval v sezóne 1970/71 v RCD Espanyol, kde ako náhradník odohral 13 zápasov a strelil 1 gól. Kariéru ukončil v sezóne 1971/72 v tíme Xerez CD. Mal vtedy 31 rokov.
Život s menom slávneho otca
Po ukončení aktívnej kariéry sa Yanko Daučík nevydal na trénerskú dráhu ako otec. Ferdinand Daučík sa počas 60. a 70. rokov ako tréner viackrát snažil presadiť angažovanie svojho syna, čo občas vyvolávalo kontroverzie.
Napríklad v sezóne 1971/72, keď trénoval Cádiz CF, žiadal od vedenia, aby podpísalo Yanka. To spôsobilo napätie s prezidentom klubu a prispelo k predčasnému ukončeniu jeho trénerskej zmluvy.
Ferdinand sa bránil slovami, že by bol v Cádize šťastnejší, ak by mohol mať v tíme aj syna.
Napriek viacerým prestupom do veľkých klubov Yanko Daučík nikdy úplne nenaplnil potenciál. V Španielsku zostal v pamäti skôr ako hráč, ktorý bol spájaný so slávnym otcom a vysokými očakávaniami, ktoré sa nenaplnili.
V roku 2012 novinár Julián Ruiz po finále španielskeho Superpohára napísal na svojom blogu: „Argentínčan Gonzalo Higuaín je najväčšou katastrofou (v Reale Madrid) od čias Yanka Daučíka.“
Slovensko navštívil naposledy tesne pred smrťou, v apríli 2017. Mal naplánovanú aj ďalšiu cestu – koncom mája mal krstiť knihu o svojom otcovi, ale toho sa už nedožil.
Yanko Daučík zomrel 13. mája 2017 v Madride vo veku 76 rokov. Na jeho počesť držali viaceré španielske kluby minútu ticha – vrátane Realu Betis a Realu Madrid.
