Na reprezentáciu z princípu nechodí. Bojím sa dňa, keď budem musieť skončiť, vravel Weiss

BRATISLAVA. Je prvým slovenským trénerom, ktorý sa dostal do hlavnej fázy Ligy majstrov s dvoma rôznymi tímami: v roku 2005 s Petržalkou a o devätnásť rokov neskôr so Slovanom.

Je svojský, impulzívny, často tvrdý, ale v kľúčových chvíľach dokáže byť ľudský. Miluje svojich hráčov a bojí sa dňa, keď bude musieť s trénovaním skončiť.

Tréner bratislavského Slovana VLADIMÍR WEISS starší sa stal trénerom roka celkovo po siedmykrát a piaty raz po sebe.

Na galavečere Futbalista roka hovoril novinárom aj o tom, ako vníma slovenskú reprezentáciu či trénerských kolegov.

Znovu ste sa stali najlepším trénerom roka. Čo to pre vás znamená?

Dôvera novinárov a odborníkov zaväzuje pracovať stále dobre. Cítim zodpovednosť a nie je to fráza.

Milujem futbal, mám rád svojich hráčov a klub, v ktorom pracujem. Ľudia nám dali v tento rok vášeň a dôveru, ktorá je zaväzujúca.

To, čo sa nám podarilo, dostať sa do hlavnej fázy Ligy majstrov, bolo krásne, ale už je to história. Ľudia však prišli na štadión, zdravia nás na ulici a dôverujú mužstvu. Začali chodiť aj na ligu a z toho sa teším, lebo získať si fanúšikov je najťažšie.

Keď ste začínali ako mladý tréner v Petržalke, verili ste, že raz budete viacnásobným víťazom ankety o trénera roka?

Ale nie! Keď ste mladý tréner, chcete byť úspešný, chcete vyhrať. Potom to pôjde skúsenosťami a rokmi. Všetko, čo si človek zaslúži, aj dostane. Nie je to ľahké, musíte pracovať pod ľuďmi, ktorí vám dajú dôveru.

Ivan (Kmotrík) mi dal dôveru, keď som bol mladý, mal som 34 rokov a bol som hrajúci tréner.

Stojím tu siedmykrát, čo je krásne číslo, ale z toho sa žiť nedá. Zažil som pri trénerstve veľa krásnych chvíľ, zažil som aj veľa sklamaní. Futbal mi však stále prináša radosť a bojím sa toho, že príde deň, keď budem musieť skončiť kariéru.

Neviem si predstaviť život bez futbalu, takisto, ako bez rodiny. Futbal je pre nás všetkých láska.

Máte ešte vo vitríne miesto pre ďalšie trofeje?

Dosť trofejí som v kariére rozdal, ale túto si odkladám. Je to pamiatka na moju prácu.

Slovenská reprezentácia vlani hrala veľmi dobre na európskom šampionáte. Čakali ste tesnejšie výsledky v ankete medzi vami a Francescom Calzonom? Napokon ste dostali o 39 bodov viac, než taliansky kouč.

Myslel som si, že to vyhrá Francesco. Reprezentácia hrala na šampionáte vynikajúci futbal a ja už som možno okukaný. Aj preto som si myslel, že to vyhrá Francesco.

O to viac si túto cenu vážim, ale samozrejme zaslúžil by si to aj on alebo hráči, ktorí odohrali fantastický turnaj.

Držím im palce, hoci ja už, žiaľ, nechodím na reprezentáciu. Viac-menej aj z princípu k synovi. Mrzí ma to, ako to s ním dopadlo. Milujem ho nadovšetko na tomto svete.

To, čo spravil na derby, by sa nemalo stávať, ale vždy budem stáť za ním. Je to on, skrátka my Weissovci sme takí, akí sme, toto sa už meniť nebude.

VIDEO: Tréner roka Vladimír Weiss st.

Ako vnímate súčasnú slovenskú reprezentáciu?

Máme výnimočné mužstvo, také, aké som mal ja pred pätnástimi rokmi v Afrike.

Máme výborných hráčov: Lobotka, Hancko, Škriniar, Dúbravka, Duda… Jemu som zagratuloval za posledné tri roky, pretože sa stal z neho vynikajúci, komplexný futbalista.

Máme aj mladých hráčov ako Strelec, Suslov, Sauer… Je to dobré mužstvo.

Zápasy so Slovinskom pre mňa ani je sú také dôležité, potom však nasleduje kvalifikácia na majstrovstvá sveta. Z celého srdca by som im to želal a chcel by som sa toho ešte dožiť, aby Slovensko znovu išlo na majstrovstvá sveta.

Súpermi Slovenska budú v skupine Luxembursko, Severné Írsko a Nemecko či Taliansko. Čo si myslíte, môže sa Slovensko prebojovať na záverečný turnaj?

Áno, pokiaľ budeme hrať tak ako na EURE, že máme typológiu futbalistov na to, čo Francesco chce hrať.

Samozrejme, strata Kucku bude citeľná. Tak ako pre nás, aj pre národné mužstvo je to dôležitý hráč.

Každý sme nahraditeľní, ale on, alebo aj niektorí iní hráči nahraditeľní nie sú. Kucka je len jeden, takisto ako Hamšík bol len jeden, alebo ako pre mňa Vlado bol len jeden.

Šanca na postup tam je. Nerád hovorím o šťastí, lebo to praje pripravenému a silnému, ale držím palce.

Je podľa vás na Slovensku dostatok dobrých trénerov?

Ocenenia získavajú tí, ktorí získavajú trofeje buď na ligovej, alebo na reprezentačnej úrovni. Taký je osud trénerov.

Takisto ako Mišo Gašparík v Trnave, aj iní tréneri odvádzajú dobrú robotu v kluboch.

Musím pochváliť Čecha Romana Skuhravého. Páči sa mi, keď tréner príde do mužstva a vidno na ňom nejaký jeho rukopis. Dobrý tréner musí za pol roka zmeniť mužstvo.

Držím novej generácii trénerov palce, bodaj by mali všetci takú kariéru, akú som mal ja.

Je ešte niečo, po čom túžite?

Určite áno. Nie je to fráza. Každý sníva ešte o niečom, sem-tam, pre seba. Možno vám to poviem o rok.