VIKTÓRIA RUGOLSKÁ je jednou zo žien, ktoré si našli cestu na zelené futbalové trávniky. Futbal ju vždy lákal, a preto sa rozhodla pre neľahkú, no zaujímavú úlohu – stať sa rozhodkyňou.
Dnes má za sebou ukončené vysokoškolské štúdium a právom nosí akademický titul inžinierky.
Nie však štúdium, ale futbal bol predmetom nášho rozhovoru, a tak sme sympatickej rozhodkyni položili niekoľko futbalovo-rozhodcovských otázok.
Čo vás priviedlo k rozhodnutiu vziať do ruky píšťalku, resp. zástavku?
Futbal som sledovala už odmalička, pretože som často chodievala na zápasy s bratom, ktorý bol brankárom v klube v susednej dedine. Tento šport ma od začiatku fascinoval – aj keď som si ho nikdy nevyskúšala ako hráčka, veľmi ma lákalo spoznať ho z iného pohľadu, a to z pozície rozhodkyne.
Keď som mala sedemnásť rokov, oslovili ma kamaráti rozhodcovia z ObFZ Trebišov – Dominik Puškaš a Jakub Székely. Boli mi veľkou oporou v mojich začiatkoch, hoci tie neboli vždy jednoduché.
Odvtedy ubehlo sedem rokov, počas ktorých som úspešne ukončila vysokoškolské štúdium na Technickej univerzite v Košiciach. Popri škole a brigádach som sa snažila napredovať aj v rozhodcovstve a dnes pôsobím v 5. lige.
Ako vnímate, ako žena, často nepriateľské, neobjektívne a neraz vulgárne prostredie na štadiónoch?
Úprimne, človek si na to musí jednoducho zvyknúť. V začiatkoch to bolo náročnejšie, najmä pre moju mamu, ktorá ma vtedy vozila na zápasy, keďže som ešte nemala vodičský preukaz. Neraz si musela vypočuť rôzne pokriky, ktoré znášala ťažko.
Dnes sa na niektorých z nich už len spoločne zasmejeme. Podstatné je nebrať si to osobne, pretože emócie k futbalu neodmysliteľne patria.
Na druhej strane si však myslím, že takéto správanie divákov je nevhodné a nemorálne. Futbal by mal byť o vášni, nie o urážkach, a rešpekt by mal zostať samozrejmosťou.
Ste mladý človek. Ako vychádzate so staršími hráčmi? Ako si dokážete v konfliktných situáciách udržať autoritu?
Na ihrisku nerobím rozdiely medzi staršími a mladšími hráčmi, pretože tam sme si všetci rovní. Aj keď som vekovo možno mladšia než niektorí z nich, rešpekt musí fungovať obojstranne.
Autoritu si rozhodca nevybuduje vekom, ale tým, že si stojí za svojimi rozhodnutiami, je dôsledný a spravodlivý. Hráči veľmi rýchlo vycítia, keď má človek istotu a nenechá sa rozhodiť. Ak konáte férovo a s rozvahou, rešpekt si získate prirodzene.
Aký je váš názor na postavenie žien medzi rozhodcami? Ako vás vnímajú vaši kolegovia?
Myslím si, že sme na dobrej ceste. Stále je nás rozhodkýň málo, a preto sme vzácne (úsmev). Kolegovia rozhodcovia ma plne akceptujú a berú ako rovnocennú súčasť tímu.
S mnohými sme kamaráti aj mimo trávnika a často mi poradia aj pri riešení rôznych situácií zo zápasov. Veľmi si vážim ich podporu a motiváciu, ktorú mi dávajú.
Vo vyšších súťažiach je počet žien minimálny, hoci často ukazujú, že pískať vedia. Nezdá sa vám, že SFZ dáva ženám málo príležitostí na postup vyššie?
Nemyslím si, že by SFZ ženám neposkytoval dostatok príležitostí. Práve naopak – Komisia rozhodcov v poslednom období vytvára čoraz viac možností aj pre ženy, čo je veľmi pozitívne.
Vidíme to aj v najvyšších súťažiach, kde pôsobí naša momentálne najlepšia rozhodkyňa, a čoraz viac žien dostáva šancu v druhej či tretej lige. KR SFZ zároveň organizuje odborné semináre pre rozhodkyne z regionálnych súťaží, kde sa môžu zlepšovať po fyzickej aj vedomostnej stránke.
Vďaka tomu majú perspektívu postúpiť vyššie – dokonca až na medzinárodnú listinu FIFA, kam budem od budúceho roka zaradená aj ja. Je to pre mňa veľká česť a zároveň motivácia pokračovať ďalej.
V čom vidíte hlavné príčiny absencie žien medzi rozhodcami v tretej, druhej a prvej lige?
Neviem presne povedať, kde je hlavná príčina. Mnohé rozhodkyne to vzdajú už v začiatkoch, pretože tlak a narážky z tribún dokážu byť náročné, a nie každý sa s tým vie vyrovnať.
Vyššie súťaže sú navyše fyzicky aj psychicky veľmi náročné – vyžadujú si výbornú kondíciu, disciplínu a pravidelné tréningy. A nie vždy sa to dá ľahko skĺbiť s pracovnými či rodinnými povinnosťami.
Preto je veľmi dôležité, aby rozhodkyne mali podporu okolia a motiváciu pokračovať ďalej, aj keď to nie je jednoduché.
Čo by ste chceli so zástavkou v ruke dokázať?
Keďže sa lepšie cítim v úlohe asistentky rozhodcu, namiesto píšťalky držím v ruke zástavku. V tejto pozícii sa chcem ďalej zlepšovať, získavať skúsenosti a posúvať sa vyššie.
Najviac by ma potešilo, keby som dokázala motivovať ďalšie dievčatá, aby sa nebáli vstúpiť do rozhodcovského sveta. Ak sa raz s niektorými z nich stretnem na trávniku, bude to pre mňa ten najkrajší dôkaz, že to celé malo zmysel.
Na záver jedna zaujímavosť: ObFZ Trebišov mal naposledy rozhodkyňu na nominačných listinách FIFA v roku 2010 (Ivana Kosturová).
Teraz sa história opäť prepisuje — Viktória Rugolská bola vo funkcii asistentky rozhodcu VV SFZ schválená na nominačné listiny asistentiek rozhodkýň FIFA pre rok 2026.
