Senický dlh je už takmer minulosťou. Šoltis sa nebráni ani druhej lige

KOŠICE. Uplynulú sezónu začal v Senici, no dokončil ju na starom-známom mieste - v Michalovciach.

Meno bývalého ligového hráča, dnes trénera Antona Šoltisa, je najviac späté práve s klubom zo Zemplína.

Spolu s obdobím, kedy bol asistentom Stanislava Grigu, strávil v klube viac ako štyri roky.

V sezóne 2018/2019 bol pri doposiaľ najlepšom umiestnení klubu v histórii - piatom mieste v najvyššej súťaži a tiež sa s mužstvom prebojoval do semifinále Slovenského pohára.

Aktuálne je Anton Šoltis už viac ako pol roka bez angažmánu.

„Posledný polrok som viac času venoval rodine a, samozrejme, sledoval som futbal, či už osobne alebo prostredníctvom televízie. Udržiaval som si prehľad o našich prvých dvoch ligách a takisto o tých svetových,” vraví Šoltis, ktorý v uplynulej sezóne pomohol Michalovciam k záchrane v najvyššej slovenskej súťaži.

V medzisezónnom období ho na lavičke Zemplínčanov nahradil Miroslav Nemec.

„Ten záver súťaže bol trochu náročnejší. Zachraňovali sme sa do posledného kola, chvalabohu, zvládli sme to,” hovorí o krátkej, no úspešnej druhej michalovskej misii.

Nástrely sú, ale nič konkrétne

Rodák z Košíc zatiaľ žiadne ponuky na návrat do futbalového kolotoča neeviduje.

Nadhodili sme mu, že trénerské miesto sa nedávno uvoľnilo v Trenčíne a výsledkovo sa nedarí ani poslednému Pohroniu.

„Priznám sa, že nič konkrétne na stole nemám, hoci nejaké nástrely tam sú. Pri tejto práci musíte byť niekedy trpezlivejší. Z vami menovaných klubov som zatiaľ žiadne ponuky nedostal (úsmev). Liga je ešte stále v plnom prúde, treba tomu dať čas,” poznamenal.

„Pohronie naviac menilo trénera nedávno. Som toho názoru, že každý tréner potrebuje čas a priestor. Ak sa pre neho vedenie rozhodlo, vie prečo,” pokračuje bývalý stredopoliar a dodáva, že v prípade dobrej ponuky by sa nebránil ani druhej najvyššej súťaži.

„Dôležitá je vízia klubu, nejaká postupnosť. Myslím si však, že momentálne je druhá liga, čo sa týka klubov s postupovými ambíciami, trénersky obsadená.”

Senický dlh takmer vyrovnaný 

Okrem pôsobenia v Michalovciach má Šoltis za sebou z nedávnej minulosti aj angažmán na opačnom konci republiky - v Senici.

Na Záhorí strávil iba niečo vyše sedem mesiacov. Jeho pôsobenie v klube poznačili dlhy vedenia nielen voči nemu samotnému, ale i viacerým hráčom.

Senici kvôli tomu hrozil dokonca zákaz činnosti A-mužstva, či zákaz transferov v troch po sebe idúcich prestupových obdobiach.

„Úprimne, nepredpokladal som, že sa to nafúkne až do takýchto rozmerov. Zrejme to však bolo potrebné, keďže sa to pohlo správnym smerom. V klube nastali zmeny vo vedení, komunikovali sme spolu telefonicky, niečo z dĺžnej sumy mi už uhradili, zvyšok mi majú doplatiť v blízkej dobe. Je to na dobrej ceste. V klube majú víziu, chcú vrátiť senický futbal na stratené pozície. Držím im v tom palce,” hovorí Šoltis.

Tešia ho bývalí zverenci Addo a Trusa

V kluboch, kde 45-ročný Košičan doposiaľ pôsobil, mal k dispozícii väčšinou mužstvá s mladými hráčmi.

Progres niektorých z nich je badateľný. Za všetkých možno spomenúť Ghančana Edmunda Adda.

Ten po prestupe zo Senice do moldavského Tiraspoľu okúsil skupinovú fázu Ligy majstrov a debut zažil aj v drese reprezentácie Ghany, ktorá je stále v hre o miestenku na svetový šampionát v Katare.

„Addo má predpoklady stať sa dobrým hráčom, ale nepovedal by som, že je to už hotový hráč. Mal by sa zlepšiť hlavne v hre s loptou, počas pôsobenia v Senici mal veľa zlých prihrávok. Každopádne, talent na to má, inak by nehral skupinovú fázu Ligy majstrov,” vraví na margo 21-ročného futbalistu, ktorý vo svojom aktuálnom klube hráva striedavo na pozícii centrálneho a defenzívneho záložníka.

„Keď som prišiel do Senice, bol tam citeľný výpadok hráčov z dorastu, zároveň, takýto hráč je dobrý predajný artikel. Mladých a talentovaných slovenských hráčov bolo vtedy v mužstve menej. Spomeniem možno Totku, ktorý má na konte štarty za dvadsaťjednotku, aktuálne však hraje iba štvrtú českú ligu,” pokračuje Šoltis.

Ten svojho času vytiahol do ligového futbalu aj Michalovčana Mateja Trusu, ktorý bol na jeseň pri siedmich góloch svojho tímu. Päť z nich strelil sám, na dva prihral. Jeho progres ho taktiež teší.

„Začínal ako stredový či krajný hráč, až sme ho raz v príprave vyskúšali na hrote. Na tej pozícii sa nám páčil, ale priznám sa, že to vtedy bola tak trochu aj z núdze cnosť, keďže nám na tej pozícii chýbal hráč. Hoci ho pribrzdilo ťažké zranenie, uchytil sa, za čo som rád. Ak zlepší efektivitu, má na to, aby sa presadil aj smerom ďalej, v inom klube či súťaži,“ myslí si Šoltis.

Na záver dodal: „Či už v prípade Adda alebo Trusu, z hľadiska prípadného prestupu do lepšieho klubu či súťaže je potrebné zvážiť každý ďalší krok, aby hráči na seba neuplietli až príliš veľký bič.”