Pred štyrmi rokmi presedel futbalové EURO na striedačke, vlani už bol pilierom základnej jedenástky a momentálne patrí k najväčším hviezdam slovenskej futbalovej reprezentácie.
Na obranné zákroky, ale aj ofenzívne výpady DÁVIDA HANCKA sa bude tréner Francesco Calzona spoliehať aj v posledných dvoch zápasoch kvalifikácie MS 2026 proti Severnému Írsku v Košiciach (14. novembra) a proti Nemecku v Lipsku (17. novembra).
Obranca Atlética Madrid porozprával v podcaste PRESSko PLUS, ktorý vzniká v spolupráci so Sportnet.sk, o náročnom lete aj spomienkach na detstvo.
VIDEO: Celý rozhovor s Dávidom Hanckom
Vráťme sa ešte o niekoľko týždňov späť a vašu absenciu v zápase v Severnom Írsku. Reprezentačný tréner Francesco Calzona v prvej reakcii na to, že čakáte v Madride na pôrod manželky reagoval slovami, že on v podobnej situácii v Neapole pracoval. Ako sa na to s odstupom času dívate?
Celý ten týždeň sa to ku mne dostávalo cez médiá alebo spoluhráčov. Chápem aj trénerov pohľad, že keby mohol, najradšej by ma mal v Severnom Írsku, ale necítil som silný žiadny tlak, že poď, prileť za nami, keď to stihneš.
Napokon sme šli do pôrodnice tri hodiny pred začiatkom zápasu v Belfaste a vtedy som si povedal, že bolo skvelé rozhodnutie, keď som zostal. Keby mi tri hodiny pred zápasom zazvonil v Belfaste telefón, že Kristýnka ide rodiť, asi by som nepodal ideálny výkon.
Predsa len boli sme v novej krajine, kde nehovoria vždy perfektne po anglicky, a aj keď som pri tom pôrode veľa neurobil, myslím, že som bol pre Kristýnku oporou a vrátil som jej podporu, ktorú mi ona poskytuje na dennej báze.
S reprezentáciou ste už boli na dvoch majstrovstvách Európy, ako ste ich prežívali?
Sezóna pred EURO 2021 mi vyšla výborne, veľmi dobre som sa cítil, ale v môj neprospech hral zápal v šľache kolena, ktorý ma trápil v play off na konci sezóny. Nenastúpil som ani v posledných prípravných zápasoch pred šampionátom.
Chcel na turnaji hrať, ale chápal som rozhodnutie trénerov a v tom čase som ešte ani nebol taký hráč, ako som dnes. A čo sa týka druhého šampionátu, chcel by som povedať, že to bola paráda, hoci vieme, ako to napokon dopadlo.
Dúfam, že s touto partiou ešte niekedy zažijem niečo podobné. Keď si ešte aj dnes spomeniem ako fanúšikovia spievali po víťazstve nad Belgickom Macejka, mám z toho zimomriavky.
Keď Slovensko postúpilo na majstrovstvá sveta 2010 po víťazstve 1:0 v poľskom Chorzowe, mali ste deväť rokov. Viete, čo ste vtedy robili?
Pamätám si na rýchly vlastný gól Poliakov, po ktorom som dal v obývačke od radosti po parketách dlhú šmýkačku a začal som kričať z okna, až ma musel upokojovať otec. Mal som vtedy zlomenú ruku a na sadre som mal napísané Poľsko - Slovensko 0:1, gól Gancarczyk.
Bola by fantázia, keby sme niečo podobné dokázali. Teším sa, že máme skupinu takto rozohranú. Je dôležité, aby sme neboli v zbytočnom kŕči, ale brali to ako výsadu, že máme pred sebou dva zápasy o všetko a máme to vo vlastných rukách.
Slovensko sa dostalo trikrát za sebou na EURO a fanúšikovia to akosi už očakávajú, ale dostať sa na MS je stále ťažké. Vnímate to tak, že máte teraz výnimočnú šancu, ktorá sa už nemusí zopakovať?
Klamal by som, keby som povedal, že nie. Škrinka (Milan Škriniar), Stanko (Lobotka) alebo Ondrík (Duda) už budú o štyri roky v inej fáze kariéry a pre túto generáciu je to teraz veľká šanca.
Určite cítime rozdiel medzi Eurom a majstrovstvami sveta, aj to, že od slovenskej účasti uplynulo už šestnásť rokov. Keď som bol malý, moje najobľúbenejšie knižky neboli rozprávky, ale kniha o MS vo futbale 1994 a videokazeta z 1998, tú som pozeral toľko, že som ju zodral.
V lete sa vám podaril prestup do veľkého klubu a veľkej ligy, ale ako blízko ste boli k tomu, že by ste namiesto Španielska rodili s manželkou v Saudskej Arábii?
Veľmi blízko. Leto bolo šialené. Keď sme sa rozhodovali pre Saudskú Arábiu, neexistovalo nič iné. Podpisoval by som tam štvorročný - a nebudem to tajiť - pre mňa astronomický kontrakt. Nebudem úroveň saudskej ligy samozrejme porovnávať so španielskou La Ligou, ale tiež to nie je jednoduchá súťaž.
V tej chvíli sme skrátka nemali na stole nič iné, žiadna iná ponuka nebola. Vraveli sme si s agentom Braňom Jašurekom, že keď tam odohrám dve-tri výborné sezóny, stále sa môžem ešte vrátiť do Európy v dobrom futbalovom veku. Ale potom sa stalo to, čo sa asi malo stať.
A to, po čom sme túžili rok a pol, Atlético vybavilo za deň. Až som tomu nechcel veriť.
