BRATISLAVA. Slovan urgentne hľadá stopéra a je zaňho ochotný investovať peniaze, aké za jedného hráča nikdy predtým v dejinách nedal. Z talianskej Bologne lanáril Martina Erliča, ale transfer sa naťahuje.
"Hľadáme stopéra, tam nás tlačí najviac topánka. Musíme ho kúpiť,“ vyhlásil tréner Weiss.
Je zvláštne, že sa žiaden kandidát aspoň do širšieho kádra neukazuje ani v béčku, ktoré pôsobí v druhej najvyššej súťaži. Žiaden nestojí za odskúšanie aspoň v ligových zápasoch proti slabším tímom?
Ak sa pozrieme do histórie, tak ide o post, kde Slovan nemával problém. Bol jeho pýchou.
Slovan vyťahoval dlhé roky jedného stopéra za druhým. Väčšinou to boli zároveň aj opory reprezentácie. V nejednom prípade šlo o hráčov európskeho až svetového formátu. Viacerých hráčov si Slovan sám vychoval a vyskautoval.
Najlepší slovenský futbalista minulého storočia Ján Popluhár pôsobil v Slovane štrnásť rokov. Vicemajster sveta z roku 1962 patril vo svojej ére k absolútnej svetovej špičke, nikdy nebol vylúčený.
Pán Spoľahlivý
Legendárny Pelé, hodnotiac svetových hráčov svojej éry, napísal: „Iba jedného obrancu som nedokázal preľstiť tak, aby som cez neho prešiel. Popluhára."
Aj v Slovane bol príkladom. „Mať takého hráča je pre mužstvo dar. Bol to pán Spoľahlivý. Mohli sme si v poli trúfnuť aj všelijaké finty, lebo sme vedeli, Bimbo (prezývka Popluhára, pozn. red.) to zachráni," opisoval ho spoluhráč Karol Jokl.
Popluhár prišiel do Slovana na hranici dospelosti z Bernolákova.
Alexander Horváth bol kapitánom tímu pri pamätnom víťazstve nad Barcelonou vo finále Pohára víťazov pohárov 1969 v Bazileji, čo sa dodnes považuje za najväčší klubový úspech v dejinách československého klubového futbalu.
Kultové sú zábery po finále PVP. Priaznivci Slovana v ošiali prenikli na ihrisko a svojich miláčikov vyzliekli.
„Jeden fanúšik ma odzadu držal za krk a neustále opakoval, aby som mu dal dres a začal ho zo mňa šklbať. Tak som to radšej vzdal, zdvihol som obe ruky a mal som po drese,“ spomínal Horváth. Bol to veľký líder, v Slovan strávil sedem rokov.
Jediný Slovák
„Pozične skvelý, s ohromnou predvídavosťou. A práve toto ma naučil, ako predvídať, kam bude smerovať lopta a súperov hráč,“ opisoval Horvátha iný velikán - Jozef Čapkovič. J to víťaz PVP aj majster Európy z roku 1976. Ako jediný slovenský futbalista nastúpil v oboch veľkých finále.
Za Slovan odohral jedenásť sezón. Traduje sa, že dokázal stovku zabehnúť tesne pod 11 sekúnd. Aj napriek tomu, že bol obranca, nedostal počas svojej kariéry ani jednu žltú kartu.
Ďalším velikánom na stopérskom poste bol Vladimír Hrivnák, ktorý strelil vo finále PVP aj gól. V Slovane strávil osem sezón, zahral si na MS 1970.
Excelentný obranca a neskôr aj kapitán bol aj Ľudovít Zlocha. Klubový odchovanec strávil v Slovane desať sezón.
Šiesty v ankete France Football
Anton Ondruš bol kapitánom majstrov Európy z roku 1976 a v tom istom roku ho vyhlásili v ankete magazínu France Football za šiesteho najlepšieho hráča Európy.
Žiaden z našich futbalistov tak vysoko nikdy nebol. UEFA ho zaradila medzi 50 najlepších hráčov histórie majstrovstiev Európy. Ako jediného Slováka. Klubový odchovanec zo Slovanom získal tri tituly. Vždy platil za veľkého šéfa, vodcovské schopnosti mal v sebe odmalička.
Na majstrovstvách sveta 1990 si zahral Vladimír Kinier, ktorý bol v Slovane dva roky a následne zamieril do Francúzska.
Dlhoročným lídrom obrany a kapitánom bol Dušan Tittel, ktorý sa stal na Slovensku trikrát futbalistom roka, v roku 1992 prestúpil do Nîmes Olympique. Slovan ho stiahol v šestnástich z Dolného Kubína.
Prvý Slovák v Taliansku
Miloš Glonek bol lídrom obrany tímu, ktorý získal v roku 1992 posledný federálny titul.
Slovan ho zlanáril z trnavského dorastu, keď mal osemnásť a šiel študovať do Bratislavy na Právnickú fakultu.
Stal sa prvým Slovákom, ktorý po páde socializmu prestúpil do talianskej Serie A. V tom čase to bola veľká vec, lebo talianska liga bola najlepšia na svete. Hrali tam najväčšie hviezdy. V jednom tíme mohli hrať iba traja cudzinci. Ancona údajne za Gloneka zaplatila asi dva aj pol milióna mariek.
„Talianska liga bola vtedy najlepšia súťaž na svete. Cestu do nej mi vydláždili súboje v reprezentácii a práve zápas proti AC Miláno,“ priznal Glonek v knihe Divoké Deväťdesiatky. V Ancone strávil dve sezóny, zahral si aj finále Talianskeho pohára.
V hodnotení obrancov talianskej ligy, ktorý robil prestížny denník Gazzetta dello Sport bol v úvodnej sezóne Glonek tretí. Pred ním boli iba kapitán AC Miláno Franco Baresi a Jürgen Kohler z Juventusu, svetové hviezdy.
Osemnásťročný Zeman
Keď Glonek náhle odišiel do Ancony, tak tréner Dušan Galis na jeseň 1992 vytiahol z dorastu Mariána Zemana a nasadil ho v Lige majstrov proti AC Miláno, vtedy najlepšiemu tímu sveta.
„Mal som osemnásť rokov. Už päť dní predtým som hral prvýkrát za áčko. Bolo to len trinásť minút proti Trnave. Tréner Galis už vtedy vedel, že ma postaví proti Milánu. Hral som proti Papinovi, van Bastenovi, Rijkaardovi, Gullitovi a Maldinimu. Bol to neuveriteľný zážitok,“ opisoval Zeman.
Aj po jeho odchode do zahraničia Slovan lákal na stopérsky post súčasných či budúcich reprezentantov.
Posledný Saláta
Stanislav Varga v roku 2000 zo Slovana zamieril do Sunderlandu (1,2 milióna eur), kde si zahral Premier League. Za národný tím odohral 52 zápasov. Takmer tridsať štartov v drese Slovenska mal aj Milan Timko, ktorý bol v Slovane dve sezóny.
Poslednými výraznejšími stopérmi – Slovákmi v drese Slovana boli Martin Dobrotka a Kornel Saláta.
Prvý menovaný strávil v Slovane šesť sezón a jeho víťazný gól v roku 2011 proti AS Rím výrazne pomohol k senzačnému vyradenie giganta.
Saláta pôsobil v Slovane päť sezón, s prestávkou. V drese národného tímu odohral štyridsať zápasov. Zahral si na MS 2010, je aj účastníkom ME 2016 vo Francúzsku.
Saláta však nebol vodcovský typ stopéra ako jeho slávnejší predchodcovia a v národnom tíme skôr plnil rolu náhradníka.
