Veľkú časť rodiny má na Ukrajine. Cenu Dubovského venuje Suslov otcovi

Vo veku 18 rokov a 164 dní sa stal najmladším debutantom v dejinách slovenskej futbalovej reprezentácie.

TOMÁŠ SUSLOV (19) zaujal najmä výkonom proti Malte, kde prihral na tri zo šiestich gólov Slovenska. Ofenzívny stredopoliar ukázal veľký potenciál a zaujal fanúšikov.

Rodák zo Spišskej Novej Vsi získal premiérovo Cenu Petra Dubovského pre najlepšieho hráča do 21 rokov.

„Je to pre mňa veľká česť. Ďakujem všetkým ľuďom, ktorí sa podieľali na tomto ocenení. Takéto veci ma motivujú do ďalšej práce,“ povedal novinárom futbalista holandského Groningenu.

Získali ste Cenu Petra Dubovského. Trúfate si o rok zabojovať v hlavnej ankete?

Milan Škriniar je momentálne na inej úrovni. Som rád, že sa mu darí. Verím však, že časom príde aj hlavná cena. Chcem sa zlepšovať a dúfam, že toto nie je moje posledné ocenenie.

Čo považujete v roku 2021 za váš najväčší úspech?

Zahrať si na majstrovstvách Európy bol pre mňa splnený sen. Najkrajší moment, aký som v kariére zažil. Teším sa, že som v devätnástich rokoch členom hlavného tímu. A že mi tréner dôveruje. Dúfam, že to tak bude aj naďalej.

Ako vás zmenil posledný rok v seniorskom tíme?

Od skúsených hráčov ako Marek Hamšík, Juraj Kucka či Milan Škriniar som sa naučil nové veci. Byť súčasťou tímu mi pomohlo. Nielen z hernej, ale i ľudskej stránky. Svoju prítomnosť v áčku beriem veľmi pozitívne.

Máte v úmysle časom prevziať zodpovednosť a stať sa jedným z lídrov národného mužstva?

Verím, že v blízkej budúcnosti sa môže ukázať, kto bude diktovať tempo v ďalších rokoch. Všetci sme tu na to, aby sme pomáhali slovenskej reprezentácii. Za každého z nás dúfam, že odohráme dobré zápasy a tréner si bude mať z čoho vyberať.

Vo veku 18 rokov a 164 dní ste sa stali najmladším debutantom v dejinách slovenskej reprezentácie. V 61. minúte ste striedali Alberta Rusnáka. Zápas proti Česku v Lige národov vám však nevyšiel, mužstvo prehralo 0:2. Bolo to veľké sklamanie?

Naskočiť do duelu bolo náročné. Bol to ťažký zápas pre mňa aj mužstvo, pretože sme prehrali. Aj z takých vecí sa však futbalista učí. Zahrať si v tak mladom veku za áčko reprezentácie mi dalo veľa. Pomohlo mi to do ďalších zápasov, v ktorých som sa už cítil lepšie.

Ako si s odstupom času spomínate na zatiaľ vaše najlepšie vystúpenie proti Malte, kde ste prihrávali na tri góly?

Som rád, že zápas vyšiel všetkým. Proti tímu ako je Malta musíme dominovať v každom stretnutí, čo sa nám doma nepodarilo. Dúfam, že na zaváhania zabudneme a budeme pokračovať vo výkonoch z posledných zápasov.

V stretnutí vám vyšlo viacero individuálnych akcií. Narástlo vám po Malte sebavedomie?

Rastie mi z každým odohraným zápasom. Verím v svoje schopnosti, čo mi pomáha. Keď sa človek chce púšťať do náročných driblingov, musí byť v hlave správne nastavený. Veriť si. Pretože, keď si neverí, pravdepodobne mu to nevyjde.

V rukách držíte dres Petra Dubovského, ktorý hral za Real Madrid. Nie je pre vás Groningen už malý?

Momentálne na to tak nepozerám. V Holandsku mám platnú zmluvu, preto sa sústredím na to, aby som pre klub odviedol dobrú robotu. A potom sa uvidí, čo bude ďalej. Určite sa nebránim ponukám z väčších klubov. Verím, že sa do jedného z nich raz dostanem.

Aktuálne ste v holandskej Eredivisie na ôsmom mieste, na siedmu priečku zaručujúcu predkolo Európskej konferenčnej ligy UEFA strácate štyri body.

Našim cieľom je dostať sa do Európy. Zbierame preto body a veríme, že sa nám to podarí.

Ako sa vám páči život v Holandsku?

Som tam veľmi spokojný. Groningen je pekné mesto, ľudia sú priateľskí. Berú ma za svojho, preto sa tam cítim dobre. Fanúšikovia ma majú radi, Holanďania sú do futbalu zažratí.

Spoznávajú vás ľudia na ulici?

V Holandsku ma ľudia spoznávajú oveľa viac, ako na Slovensku. Neraz sa stalo, že sa chceli odfotiť alebo si prišli po podpis.

Neobmedzuje vás to v osobnom živote?

Kým nie sú dotieraví, nie. Naopak, je to dobrý pocit. Nielen pre mňa, ale pre každého športovca. Keď môžem urobiť ľuďom radosť, vždy sa poteším. Vôbec ma to neobťažuje.

Nestúpla vám po úspechoch v reprezentácii a Groningene, kde ste hrali aj po boku hviezdneho Arjena Robbena, sláva do hlavy?

Rozhodne nie. Som, aký som a na nič sa nehrám.

O čom sníva hráč s vašim talentom?

Mojím cieľom je mať čo najviac reprezentačných štartov. Pretože reprezentačný dres je najcennejší.

Uvedomujem si, že niečo som už dosiahol a ľudia odo mňa očakávajú dobré výkony. Tlak na seba si však nepripúšťam. Trénujem, čo najlepšie a keď budem zdravý, chcem futbalovo napredovať.

Máte futbalový vzor? Hráča svetovej úrovne, ktorého obdivujete?

Je veľa futbalistov, ktorí sa mi páčia. Ale idol nemám. Snažím sa byť sám sebou a byť v niečom špecifický.

Ste reprezentantom Slovenska, ale korene máte aj na Ukrajine. Prezradíte viac?

Môj otec je Ukrajinec. Celá jeho rodina je z Ukrajiny, teda aj moji starí rodičia. Otec vyrastal na Ukrajine, no po čase sa presťahoval na Slovensko. Kedysi tiež hrával futbal.

Talent ste zdedili po ňom?

Áno. Rád spomínam na detstvo, kedy ma brával na ihrisko. Chodili sme si kopať loptu. On je ten, kto ma priviedol k futbalu. A ktorému musím povedať veľké ďakujem.

Aj vďaka nemu som toľko dosiahol. Ocino, táto cena patrí aj tebe. Je to tiež tvoja zásluha.

Otec je človek, ku ktorému mám v živote najbližšie. Dres Petra Dubovského preto zanesiem jemu do Spišskej Novej Vsi. On rozhodne, kde bude uložený.

Máte ukrajinského otca i korene. Ako vnímate vojnovú situáciu, ktorá na Ukrajine aktuálne vládne?

Samozrejme, že ma to trápi a nepáči sa mi to. Nie je mi to jedno, pretože tam mám veľkú časť rodiny. Som však hrdý na otca, ktorý sa k situácii postavil správne.

Niektorých členov rodiny, ktorí mohli z Ukrajiny odísť, zobral k sebe domov. I keď na diaľku, aj ja pomáham. Aby mali členovia rodiny k dispozícii všetko, čo potrebujú. Je pre mňa dôležité, aby boli v bezpečí.

Tabuľka Eredivisie