Výrazné meno si urobil v bránke Artmedie za čias Vladimíra Weissa. Jeho kariéru však zdobia zaujímavé futbalové pôsobiská.

Nedávno sa rozlúčil s trnavským Spartakom, ale len ako hráč. Dnes skúsenosti odovzdáva mladým a chytá štvrtú ligu za ambiciózny Boleráz.

ĽUBOŠ KAMENÁR v rozhovore hovorí aj o tom, či by ešte zvládol sezónu na najvyššej úrovni, o podmienkach, ktoré našiel v nižšej súťaži, ale aj o olomouckých syrečkoch v spoluhráčovom aute. 

Hráčsku štáciu v Spartaku ste ukončili, dnes chytáte za Boleráz vo štvrtej najvyššej súťaži. Ako táto spolupráca vznikla? 

Posledný rok som tušil, že koniec profesionálnej kariéry sa pomaly blíži. K 1. júlu mi vypršala zmluva so Spartakom a ja som bol voľný hráč.

Ešte pred koncom sezóny sa mi ozval majiteľ klubu v Bolerázi. Je tam zaujímavý káder, dokonca s viacerými bývalými hráčmi najvyššej súťaže. To ma celkom oslovilo, tak som na ponuku kývol. 

Mali ste aj nejaké iné ponuky? 

Áno, jednu z druhej a jednu z prvej ligy. Napokon som si však povedal, že to za tie desiatky precestovaných kilometrov nestojí.  

Ambícia Bolerázu je, predpokladám, jasná - postup. 

Otvorene sa o tom takto nerozprávame. Myslím si však, že máme veľmi dobrý káder na štvrtú najvyššiu súťaž, o čom svedčí aj naše aktuálne druhé miesto v tabuľke - s dvojbodovou stratou na prvého a so zápasom k dobru. 

Nebol to, predsa len, obrovský skok, zrazu ísť hrať o tri ligy nižšie? 

Mám už síce svoj vek, ale ešte na jednu sezónu v Spartaku som sa cítil. Viem však, že prvoligové kluby siahnu skôr po mladších hráčoch, čo je prirodzené.

Navyše som podstúpil operáciu ramena a po 27 rokoch intenzívneho hádzania sa za loptou som cítil omnoho väčšiu záťaž ako kedysi. Na druhej strane si myslím, že som bol dobrý sparingpartner.

Možno by som však dnes potreboval trochu väčšie úľavy oproti kolegom. Sám som si tiež hovoril, že ak už na to nebudem mať, ukončím to radšej sám. Napokon však prišla ponuka z Bolerázu a takto som sa rozhodovať nemusel. 

Aká je intenzita tréningov v Bolerázi? 

Tri tréningy týždenne a jeden zápas. Ja však občas potrebujem úľavu, trénujem totiž mladých brankárov. Čo sa týka tréningového procesu, na každej jednotke sa zúčastní 16-18 hráčov.

Popravde, očakával som nižšiu kvalitu, ale som prekvapený, aká vysoká je intenzita tréningu. Sú tam aj bývalí ligoví hráči, dokonca aj majstri, a viacero odchovancov Spartaka, takže sú na niečo podobné z kariéry zvyknutí. 

Aké podmienky ste v klube našli? 

Tréningové ihriská, oblečenie, slušné zázemie, ale najmä prístup hráčov ma milo prekvapili. Vidieť tu návyky aj z profesionálneho futbalu.

Nie je to žiadny dedinský futbal, ako by niekto mohol očakávať. V Bolerázi tomu dáva majiteľ aj hráči dostatočnú vážnosť, a to vidieť na ihrisku aj na tréningoch. 

Na akej úlohe v tíme ste sa dohodli? Išli ste do Bolerázu s tým, že budete jasná jednotka? 

S trénerom Lukášom Vidom sa poznám ešte z dorastu, hneď sme si teda dohodli úlohy. Pracujem na tom, aby som bol jednotka, ale rešpektujem prípadné rozhodnutie trénera to zmeniť. 

Martin Škrtel vás vraj volal chytať k sebe do Ráztočna.