Futbal, rovnako ako ostatné športy, sa neustále vyvíja a posúva vpred. Ľudia, ktorí sa mu profesionálne venujú, sa dnes už nezaobídu bez systematického vzdelávania a neustáleho osvojovania si nových poznatkov.
Na ihriskách pribúdajú kamery, hráči nosia rôzne monitorovacie zariadenia a nároky na výkonnosť, vytrvalosť, odolnosť či rýchlosť každým rokom rastú.
Dobrá kondícia a fyzické zdravie však dnes na vrcholovej úrovni nestačia. Čoraz väčší dôraz sa kladie aj na mentálnu stránku športového výkonu.
Psychická odolnosť, schopnosť zvládať tlak, chyby či očakávania okolia sú faktory, ktoré často rozhodujú o úspechu alebo neúspechu. Aj preto je dnes súčasťou každého kvalitného realizačného tímu aj športový psychológ.
Jedným z nich je aj MOJMÍR TREBUŇÁK (32), odchovanec košického futbalu. Okrem krátkych zastávok v Prešove a u susedov v Českej republike pôsobil predovšetkým doma v Košiciach.
Počas svojej hráčskej kariéry si zahral prvú, druhú aj tretiu ligu. V uplynulej sezóne priviedol s kapitánskou páskou na rukáve Sláviu Technická univerzita Košice k postupu do druhej ligy.
Skúsený stredopoliar však popri futbale nezanedbal ani vzdelanie. Dnes pôsobí ako športový psychológ a práve o tejto oblasti sme sa s ním rozprávali.
Aké vzdelanie a akademické tituly ste získali?
Vyštudoval som psychológiu na Prešovskej univerzite, kde som získal magisterský titul popri aktívnej profesionálnej kariére futbalistu. Skĺbiť vrcholový šport s vysokoškolským štúdiom si vyžadovalo disciplínu a schopnosť pracovať s tlakom – skúsenosti, ktoré dnes prirodzene prenášam aj do práce so športovcami.
Následne som absolvoval rigoróznu skúšku v oblasti sociálnych služieb a poradenstva na ISM v Prešove. Popri akademickom vzdelaní som sa ďalej špecializoval na športovú psychológiu a mentálnu prípravu športovcov prostredníctvom rôznych výcvikov, kurzov a odborných konferencií.
Momentálne ukončujem doktorandské štúdium na Technickej univerzite, kde sa venujem prepájaniu psychológie a technológií. Som certifikovaným SolutionFocused koučom, členom Slovenskej asociácie koučov (SAKO) a zároveň členom výkonného výboru Slovenskej asociácie športovej psychológie.
Vzdelávanie a rozširovanie odborných kompetencií vnímam ako neoddeliteľnú súčasť svojej práce. V praxi sa denne stretávam so športovcami, ktorí riešia nové výzvy, tlaky a situácie, na ktoré neexistujú univerzálne riešenia.
Práve preto považujem za dôležité neustále reflektovať vlastnú prácu, učiť sa a posúvať sa ďalej. Ak má psychológ športovcovi pomáhať rásť, musí byť ochotný rásť aj sám – odborne aj ľudsky.
Ste športový psychológ. V čom vidíte svoje poslanie?
Moje poslanie vidím v pomoci športovcom dokázať podať taký výkon, ktorý skutočne zodpovedá ich schopnostiam. V praxi sa totiž často nestáva, že by športovcom chýbala kondícia alebo technika, ale že ich v rozhodujúcich momentoch zradí hlava.
Práca športového psychológa nie je o krátkodobom motivovaní pred zápasom. Je o dlhodobej práci s tým, ako sa športovec vyrovnáva s tlakom, chybami, očakávaniami okolia, zraneniami či porovnávaním sa s ostatnými.
Práve tieto faktory často rozhodujú o tom, či športovec svoj potenciál rozvinie, alebo ho postupne stratí.
Mojou úlohou je pomáhať športovcom lepšie porozumieť sebe samým a naučiť ich pracovať so svojimi myšlienkami a emóciami tak, aby im v športe pomáhali, nie ich brzdili.
S kým ste počas svojej praxe pracovali ?
Rozdelil by som to do dvoch hlavných oblastí. Prvou je vrcholový šport a elitní športovci, s ktorými mám možnosť spolupracovať.
Ide najmä o športovcov z kolektívnych športov, no skúsenosť mám aj s individuálnymi športami. Z hodnotového hľadiska považujem ich mená a konkrétne spolupráce za dôverné informácie, preto ich verejne neuvádzam.
Druhou oblasťou je práca s mládežníckymi športovcami, kde je dôraz kladený predovšetkým na dlhodobý rozvoj. Spektrum športov, s ktorými v tejto oblasti pracujem, je pomerne pestré.
V rámci tímovej spolupráce momentálne pôsobím v klube FC Košice, ďalej som súčasťou realizačného tímu štátnej reprezentácie v ľadovom hokeji kategórie U17 na pozícii psychologického kouča a pri futbalovej reprezentácii do 15 rokov pôsobím v role konzultanta.
Ako psychológia ovplyvňuje výkon športovca ?
Často sa stretávam s tvrdením, že v športe je „všetko v hlave“. S týmto zjednodušením nesúhlasím.
Keby bolo všetko len o hlave, netrénovali by sme v tréningu kondíciu ani taktiku. Výkon vzniká až vtedy, keď sa stretne pripravené telo, zvládnuté herné zručnosti a nastavená myseľ.
Psychologická príprava však rozhoduje v momentoch, keď sa zápas láme. Keď príde chyba, tlak, nepriaznivý stav alebo očakávania z tribúny.
Rozdiel medzi priemerným a špičkovým hráčom často nespočíva v tom, kto má lepšiu techniku, ale v tom, kto dokáže zostať mentálne stabilný, keď veci nejdú podľa plánu.
Mentálna príprava učí športovcov reagovať. Zostať sústredení, keď sa nedarí, a pochopiť, že chyba nie je zlyhaním, ale súčasťou výkonu na hranici možností. Práve v týchto chvíľach sa ukazuje, kto má potenciál rásť a kto pod tlakom stagnuje.
Ste členom Ligy na ochranu športovcov. Aká je vaša úloha v tejto organizácii a v čom vidíte jej prínos?
V rámci Ligy na ochranu športovcov pôsobím na pozícii podpredsedu pre vzdelávanie. Ide o občianske združenie, ktoré združuje športovcov z viacerých športových odvetví, ako sú futbal, basketbal, hádzaná, vodné pólo či volejbal.
Členom Ligy je sprostredkovaný komplexný súbor služieb – od právnych a finančných, cez psychologickú podporu, až po ďalšie benefity, ktoré im pomáhajú nielen počas aktívnej kariéry, ale aj pri príprave na život po nej.
Tieto služby zabezpečujú samotní športovci a odborníci, ktorí popri svojej kariére dokázali myslieť aj na tzv. plán B.
Mojou hlavnou úlohou je zabezpečovanie vzdelávacích aktivít pre športovcov a osveta v oblasti duševného zdravia a duálnej kariéry.
Práve v tejto oblasti sme realizovali aj úspešný projekt v spolupráci so Slovenským futbalovým zväzom, zameraný na príbeh Maťa Murcka, ktorý poukázal na význam prípravy na život po športovej kariére.
Zjednodušene povedané, Liga na ochranu športovcov je komunitou, v ktorej si športovci navzájom pomáhajú, zdieľajú skúsenosti a vytvárajú bezpečné prostredie pre svoj ďalší rozvoj – športový aj osobnostný.
Môže umelá inteligencia nahradiť športového psychológa?
Umelá inteligencia sama o sebe nenahradí človeka. Výstižne to vystihuje myšlienka, s ktorou sa plne stotožňujem – ľudia, ktorí využívajú umelú inteligenciu, nahradia tých, ktorí ju nevyužívajú.
Umelá inteligencia je zaujímavý a užitočný nástroj, ktorý môže psychológovi pomôcť, no nenahradí ho. Psychológia stojí na dôvere, empatii a osobnom kontakte.
To, čo športovec prežíva v hlave a v srdci, si vyžaduje porozumenie, nie algoritmus. Z praxe vidím, že pre športovcov má najväčšiu hodnotu čas a bezpečný priestor na reflexiu, ktorý im spolupráca so psychológom ponúka. Práve vďaka tomu je ich proces učenia a rozvoja výrazne efektívnejší.
Čo by ste odkázali športovej verejnosti ?
Psychologická príprava je znakom profesionality a zodpovedného prístupu. V dnešnom športe už nerozhoduje len to, ako hráč trénuje, ale aj to, ako rozmýšľa, ako zvláda tlak a ako reaguje na chybu.
Ak sa v hocijakom športe staráme o kondíciu, techniku a taktiku, no zanedbávame mentálnu stránku, pripravujeme športovcov len napoly.
Skutočná výkonnosť totiž vzniká vtedy, keď sa výkon opiera o vnútornú stabilitu, sebadôveru a zdravý vzťah k športu. A práve to rozhoduje o tom, či športovec dokáže svoj potenciál rozvíjať dlhodobo.
