Slovenského majstra vyzýva v 3. predkole Ligy majstrov kazašský Kajrat Almaty. Miloš Lačný si zahral za oba kluby. Je unikát v tom, že v oboch prípadoch to bolo pod vedením trénera Vladimíra Weissa.
V drese Slovana na jeseň 2011 pomohol vyradiť AS Rím, v Európskej lige dal dva góly proti Salzburgu a čelil aj proti Parížu Saint Germain.
Za Kajrat odohral v roku 2014 jedenásť ligových zápasov a strelil jeden gól, pri ktorom si paradoxne spôsobil zranenie kolena a musel ísť na operáciu. Pôsobil v pätnástich kluboch v deviatich krajinách.
Ako si spomínate na angažmán v Kajrat Almaty?
Pamätám si parádne. Bola to moja obľúbená časť kariéry, ale na druhej strane aj smutná. Natrhol som si väzy v kolene a musel som predčasne ukončiť angažmán. Kajrat je Kajrat. Anatolij Tymoščuk, Andrej Aršavin a ja (smiech). A tiež kopec ďalších skvelých hráčov, ktorí tam boli a vedia o tom svoje.
Aký je váš najväčší zážitok z Kajratu?
Čo sa týka životnej stránky, tak ma zaujala kazašská mentalita, to bol bonbón. Aj futbalových zážitkov bolo veľa. Získali sme národný pohár, odohrali sme skvelé zápasy proti veľkoklubom v príprave. Hlavne spomínam na skvelý tím.
Zaskočilo vás tam niečo?
Nie , vôbec nič. Bol som prichystaný a pripravený na všetko a rýchlo som sa aklimatizoval. Ak máte na boku slovenského trénera, tak je všetko ľahšie. Ja som typické weissovské miloval všetko.
Kazachovia však vždy pred sezónou zarezali na ihrisku barana. Ako ste reagovali?
Bolo to zaujímavé. Pred štartom sezóny v strede kruhu bolo veľké vrece a na ňom kopec krvi, ktorou sa každý potieral. Na kolená, členky a podobne, aby sa im vyhýbali zranenia. Tak nejako to bolo. Už si na to dobre nepamätám. Tréner Weiss mi vravel: ´Poď ideme aj my sa potrieť, nech si o nás nemyslia, že sme..........Vybodkujete to. (smiech).
Aké meno si urobil Weiss v Kazachstane?
Viac ako skvelé.
Môžete byť konkrétnejší? Tvrdíte, že tréner Weiss prišiel počas angažmán v Kajrate o polovicu vlasov. Prečo?
Chcel byť úspešný. To je normálne. Domáci hráči moc nepočúvali a s niektorými to bolo ozaj ťažké. Tuším, že som sa medzi nimi niekedy ocitol aj ja. (smiech). Nebol som absolútne spokojný s tým, čo som tam predvádzal na ihrisku. Kiež by som mal v tej dobe dnešné myslenie.

Niektorí hráči Kajratu vraj na tréningy chodili, ako sa im zachcelo a flákali sa. Ako to s nimi Weiss zvládal?
Áno, neboli príliš profíci, ale Vlado (Weiss, pozn. red.) si stále poriadok urobil. Ale nevravím, že všetci boli takí. Pretože trebárs kapitán Samat Smakov, legenda krajiny, bol skvelou spojkou medzi nami hráčmi - kabínou a trénermi.
Počas vašej éry v Slovane odišiel Weiss po zápase v Dunajskej Strede taxíkom a so slovami, že pri mužstve končí. Aj v Kajrate sa po nejakom zápase vyhrážal, že odchádza na letisko. Je to tak?
Myslím, že áno. To som však počul z jeho úst už dvadsaťkrát. O tom letisku (v Kajrate) som iba počul, ale netreba to brať hneď ako fakt, pretože ja nerád šírim neoprávnené klebety. Spýtajte sa jeho, mal by to vedieť (smiech).
Ako sa v Kazachstane oslavovali víťazstvá. Bolo to búrlivé?
Prečo by to malo byť búrlivé? Víťaziť sa človek musí naučiť. To platí v živote, aj na ihrisku. Sezónu sme začali nie moc dobre a stratili sme nejaké body. Takže nebolo čo oslavovať. Mali sme vojnu proti Astane, takže bolo na čom cieľavedome pracovať a nie búrlivo oslavovať. Okrem toho sme boli nonstop v lietadlách.
Pred viac ako desiatimi rokmi mal Kajrat vyšší rozpočet ako Slovan. Dnes je to naopak. Kde ste mali lepšie finančné podmienky vy?

Slovan je dnes úplne iný, ako keď som tam bol na hosťovaní v roku 2011. Vtedy tam finančné podmienky zďaleka neboli také ako dnes. V Kajrate som mal o dosť vylepšený kontrakt, ale konkrétne sa o tom baviť nechcem.
Ako dopadne súboj 3. predkola ligy majstrov Slovan vs. Kajrat?
Neviem sa dočkať toho zápasu a velmi by som si ho chcel užiť aj osobne. Slovan to musí zvládnuť!!! Ale treba si dať obrovský pozor na Kajrat !!!.
Váš vzťah k Slovanu bol zvláštny. Najprv ste ho nemali rád, potom ste v ňom pôsobili a behali s belasou vlajkou. Ako to hodnotíte teraz?
„Chvíľu som bol slovanistom. Spomienky mám skvelé, no do detailov nechcem príliš zachádzať. Nemám čo hodnotiť. Za trénera Weissa sme urobili maximum, čo sa dalo, a postúpili sme do skupiny Európskej ligy cez ťažký AS Rím. Nič neľutujem, bol to skvelý rok.“
(pozn. red. Na poslednú otázku odpovedal Lačný ešte v roku 2016)

















