BRATISLAVA. Charizmatickí tréneri majú vplyv nielen na futbalovú kariéru svojich zverencov, ale aj na ich ľudský vývoj.
Každý z nich nebude hrať ligu, ale ak vďaka futbalovým tréningom si vypestujú vytrvalosť, pevnú vôľu a zmysel pre zodpovednosť, tieto vlastnosti sa im zídu aj mimo ihriska.
Nikoho neodmietol
Rodák z Blatnej na Ostrove Jozef Kovács bol trénerom, ktorý mal krédo, že aj hráč bez talentu môže byť užitočný pre tím. Základom preňho bola tvrdá práca.
Svojrázny tréner zomrel pred rokom vo veku 84 rokov. Jeho zverenci teraz na jeho počesť zorganizovali prvý ročník Memoriálu Jozefa Kovácsa.
Na starej trávnatej ploche v šamorínskom parku Pomlé sa stretli štyri tímy, ktoré boli nejakým spôsobom späté s osobou trénera: Mliečno, FC Friends Šamorín, Trnávka/Báč a Trstená na Ostrove.
„Pána trénera som spoznal v Trnávke. Muži boli vtedy béčkom druholigového Báču a my sme boli dorast Báču. Po jeseni sme boli na poslednom mieste a v januári nám predstavili nového trénera, Jozefa Kovácsa. Bol to šedivý pán, ktorý stále hundral. Nerozprával veľa, vyhlásil, že každý je vítaný. Zdôraznil, že ak budeme pracovať, tak prídu aj výsledky,“ vravel pre Sportnet hlavný organizátor memoriálu János Méry.
Príprava pod vedením „Józsi bácsiho“ bola legendárne tvrdá. Rozcvička v štýle starej školy obsahovala skoky cez pneumatiky či kotúľ letmo.
„Samozrejmosťou boli dlhé a krátke šprinty. Chodili sme behať aj v snehu a mraze. Ale nikoho neodmietol. Ak niekto chodil pravidelne na tréningy, tak mu dal príležitosť, aj keď nebol najšikovnejší,“ vravel Méry.
Bez nároku na odmenu
Ďalším špecifikom Jozefa Kovácsa bolo, že po skončení jesennej časti hneď začal zimnú prípravu – bez prestávky.
„To sa nepáčilo niektorým hráčom a nakoniec trénera odvolali. Po jeseni sme boli prví, ale napokon sme klesli na štvrté miesto,“ poznamenal Méry.
So svojráznym trénerom neskôr znovu spolupracoval v projekte FC Friends Šamorín. Bolo to mužstvo, ktoré založila partia kamarátov na čele s Jánosom Mérym a štartovalo v poslednej súťaži, vtedy v tretej okresnej triede. Prvé dva roky ho trénoval Jozef Kovács.
Polovica hráčov nemala skúsenosti s futbalom, bol medzi nimi napríklad aj bývalý kajakár.
„Tréning nezrušil, aj keď sme prišli len dvaja. To boli najtvrdšie tréningy, nedalo sa ulievať, tri dni nás bolelo všetko,“ zaspomínal si Méry.
Do tretice sa jeho cesty s trénerom Kovácsom stretli v Trstenej na Ostrove, kde sa v roku 2017 podieľali na obnove mužského futbalu po ročnej pauze.
„Poprosil som ho, či by nás netrénoval. Súhlasil bez nároku na odmenu. Pred zápasom som išiel poňho a po jeho skončení som ho odviezol domov,“ vysvetľoval Méry.
Jozef Kovács bol vášnivý cyklista. Dlhé roky žil v Trnávke, ale hocikedy zašiel na bicykli do Šamorína. Neskôr sa presťahoval do Dunajskej Stredy a odtiaľ chodil do Blatnej na Ostrove.
To sa mu napokon stalo osudným. Vlani v septembri doňho narazilo auto, spadol, udrel si hlavu a už sa nezotavil.
„Bol už pritom vážne chorý, ale tým sa nenechal obmedzovať. Napokon zomrel tak, ako žil,“ poznamenal jeho bývalý zverenec.
Vydarený turnaj
Memoriál Jozefa Kovácsa sa mimoriadne vydaril. Prvé semifinále vyhralo spoločné družstvo Trnávky a Báču, ktoré zdolalo FC Friends 4:2. V druhom semifinále sa stretlo Mliečno s Trstenou nad Ostrove a zvíťazilo 4:1.
Vo finále triumfoval spoločný tím Trnávky a Báču, ktorý zdolal Mliečno 4:3.
„Všetci hrali férovo aj na ťažkom teréne,“ vravel v mene organizátorov János Méry.
Odozvy na turnaj boli pozitívne, tak je viac než pravdepodobné, že sa uskutoční aj budúci rok.
