Lukáš Hricov (41) má za sebou dlhú a úspešnú futbalovú kariéru. Hrával najvyššiu súťaž, pôsobil v druhej aj tretej lige a okúsil aj regionálny futbal.
Napriek zdravotným problémom na futbal ani šport všeobecne nezanevrel. Okrem kopačiek si obúva aj halovky, venuje sa futsalu a malému futbalu.
Občas ho možno vidieť aj na korčuliach s hokejkou v ruke pri druhom najobľúbenejšom športe na Slovensku.
O svojej futbalovej anabáze hovorí elitný kanonier nasledovne: „Futbalu sa venujem od ôsmich rokov, keď som začínal v klube ŠK Slovan Solivar. Ako desaťročný som prestúpil do Tatrana Prešov, kde si ma do prípravkárskeho výberu vybral tréner Ján Karafa.
Mojím prvým trénerom v Tatrane bol neskorší zakladateľ FK Safi Peter Ržonca. V Prešove som prešiel všetkými kategóriami až po seniorov.
Rovnako som prešiel mládežníckymi reprezentáciami od U15 až po U21. Ako dvadsaťročný som prestúpil do ligového AS Trenčín.
Nasledovali kluby ako Rimavská Sobota, LAFC Lučenec, FK Humenné či Tatran Liptovský Mikuláš.
Veľmi rád spomínam na návrat do môjmu srdcu najbližšieho klubu FC Tatran Prešov, kde som si v 36 rokoch ešte zahral druhú ligu. Škoda, že sa nám ju nepodarilo zachrániť, mrzí ma to dodnes.“
V súčasnosti je Lukáš Hricov hráčom OFK Marhaň – Koprivnica, ktorý pôsobí v 5. lige Sever dospelých VsFZ. Jesenná časť sezóny mužstvu nevyšla.
V tabuľke figuruje na poslednom 14. mieste s bilanciou 13 zápasov, 1 výhra, 2 remízy, 10 prehier a skóre 15:42, čo predstavuje päť bodov.
Na trinástu Brezovicu stráca štyri body, na dvanásty Nižný Hrušov deväť, a tak čakajú futbalistov zo Šariša na jar boje o záchranu.
Mladým chýba rešpekt a úcta
O svojom pôsobení v regionálnej súťaži hovorí otvorene: „Dnes pôsobím v 5. lige Sever v mužstve OFK Marhaň – Koprivnica.
Zlanáril ma tam predseda pán Imro Šesták, poznáme sa z minulosti, tak som sa dal nahovoriť. Neodohral som tam veľa, asi len dva zápasy.
Mužstvu sa nedarilo a mňa to nebavilo ani nenapĺňalo. Uvidíme, čo sa udeje v zime. Mám veľké problémy s členkom. Chcel by som si ešte zahrať futbal, ktorý tak milujem, ale rozhodne zdravie.
Mám už svoj vek a viem, že sa nedá behať donekonečna, obzvlášť v tejto ťažkej dobe. Futbal sa veľmi zmenil.
Dnes mladým chýba prirodzený rešpekt a úcta, čo ma na futbale aj odrádza. Ešte sa rozhodnem, či budem pokračovať alebo nie. Zdravie rozhodne.“
Body nám unikajú pomedzi prsty
Ako už bolo spomenuté, Lukáš Hricov sa aktívne venuje aj futsalu. Jeho súčasným pôsobiskom je Tatran Prešov Futsal:
„Prišla ponuka urobiť v Prešove extraligové mužstvo, tak sme sa do toho s bratom Adriánom pustili, pretože futsal máme radi.
Skladali sme tím za pochodu a sezóna je už v druhej polovici. Bodov nemáme veľa, postrácali sme ich v zápasoch, ktoré sme mali vyhrať.
Nevieme víťazstvá definitívne zlomiť a udržať, body nám unikajú pomedzi prsty. Verím, že po novom roku sa to zlepší.“
Kariéra sa blíži ku koncu
Bývalý prvoligový útočník už rozmýšľa nad ukončením hráčskej kariéry. S futbalom sa však rozlúčiť nedokáže a zvažuje pôsobenie vo funkcionárskej či manažérskej pozícii:
„Vidím a cítim, že moja kariéra sa blíži ku koncu, no začala ma baviť iná vec pri futbale – manažérstvo.
Prešiel som si vo futbale všetkým, nasával som tieto veci a práca s hráčmi ma baví a napĺňa.
Mám po svojom boku skvelých učiteľov. Zo staršej garnitúry je to bývalý prezident Tatrana a dnes hráčsky agent Vladimír Varga.
Ďalším je, dovolím si tvrdiť, jeden z najlepších športových riaditeľov a manažérov na Slovensku Miroslav Poliaček. Fascinuje ma, čo dokazuje z týchto pozícií vo futbale.
Na záver by som chcel celej futbalovej rodine zaželať pokojné, šťastné a veselé Vianoce.
Nech sme všetci zdraví a úspešní, nech nebojujeme proti sebe. Veď všetci máme radi tú najkrajšiu hru na svete – futbal.“
