Tretí najstarší klub na Slovensku KFC Komárno zažil od svojho zrodu v roku 1900 vzostupy aj pády, a napríklad keď v sezóne 2001/2002 chodili fialovo-bieli po štvrtoligových dedinách na juhozápade krajiny, o prvoligovom futbale ani nechyrovali.
Teraz však sviatkujú po dobrej jeseni s päťbodovým mankom na prípadnú účasť v hornej šestke Niké ligy a v Slovnaft Cupe ich čaká osemfinálový duel proti druholigovému Liptovskému Mikulášu.
Po predvlaňajšom historickom postupe do našej najvyššej súťaže - ako vôbec 31. prvoligové mužstvo v poradí - siahajú futbalisti tohto 32-tisícového okresného mesta od sútoku Váhu a Dunaja teda po prieniku do lákavejšej nadstavbovej skupiny.
Posledná decembrová prehra proti Košiciam 1:2 po góle Miroslava Soviča ml. z 88. minúty síce najsmelšie túžby naštrbila, novoročná štvorkolová šanca však stále žije.
Tréner Mikuláš Radványi našiel v Komárne svoj druhý domov a dnes je už nad slnko jasné, že s mužstvom na východnom okraji Žitného ostrova dokáže pracovať ako nikto pred ním.
Čo sa za ostatný tucet rokov nepodarilo napríklad takým futbalovým persónam, ako Miroslav Karhan, Peter Zelenský či najslávnejší komárňanský odchovanec Szilárd Németh, to dokázal tento 57-ročný rodák z Dunajskej Stredy, ktorý po historickom postupe do prvej ligy latku ešte navyšuje.
A pozor. Komárňania majú v talóne aj jeden nezanedbateľný faktor – výhodu domáceho prostredia. Kvôli už až neúnosne sa naťahujúcim prácam či skôr chýbajúcim financiám na dokončenie novej arény hrá mužstvo už tretí ročník vo futbalovom exile.
Po postupovej druholigovej sezóne v Šali hrá svoje domáce zápasy už druhú sezónu v Zlatých Moravciach bez patričnej diváckej podpory, zato s nekončiacim a únavným cestovaním hore-dolu.
Zostáva len veriť, že „fialky“ nepostihne podobný osud, ako pred časom Sereď, ktorá prišla o prvoligovú licenciu kvôli nevyhovujúcej infraštruktúre.
Mimochodom, takto pred rokom rozvírila hladinu Niké ligy informácia o meškajúcich výplatách hráčov nováčika, vedenie 125-ročného klubu však vtedy resty krátko po Novom roku dorovnalo.
Chýbajú body z posledného kola
„Tréner Radványi je síce v niektorým momentoch neústupčivý, no svojím spôsobom je to správny prístup a na prospech napĺňania spoločných cieľov.
S mužstvom dokáže pracovať za každých okolností a v rozhodujúcich fázach z neho vytiahne doslova všetko. Veríme mu stále a ja osobne dúfam, že sa s ním v Niké lige udržíme,“ uviedol pre Sportnet prezident KFC Komárno Juraj Baráth ešte po postupových oslavách.
Vlani skončilo Komárno na uspokojivom ôsmom mieste, stará futbalová pravda však hovorí, že druhá sezóna vo vyššej súťaži býva ťažšia, a keď po prvých piatich kolách nemal KFC v tabuľke ani jeden bod, mnohí už lámali palicu.
„Po dobrej letnej príprave sme v prvých štyroch zápasoch neboli horším mužstvom, len sme zápas zakaždým nedotiahli do úspešného konca a nebodovali.
Po víťazstve nad Skalicou sme sa chytili aj výsledkovo a nebyť nešťastnej prehry v poslednom tohtoročnom kole s Košicami, vládla by u nás ešte väčšia spokojnosť.
Môžem povedať, že to z našej strany nebola zlá jesenná časť, ale ak by sme s Košicami, proti ktorým sme v Zlatých Moravciach hrali dobrý futbal, získali tri body, bol by som maximálne spokojný,“ povedal hlavný tréner KFC Komárno Mikuláš Radványi.
Komárňanov pribrzdil proti oživeným Košičanom po výmene trénera nevídaný vlastný gól brankára Benjamína Száraza, ktorý bol na jeseň inak oporou tímu s piatimi vychytanými nulami.
Hneď po obrátke vyrovnal síce Maďar Nándor Tamás, ale v 88. minúte strhli hostia víťazstvo na svoju stranu. Čo rozhodlo o prehre 1:2, pýtame sa kouča.
„Jednoznačne efektivita. Nándor Tamás vyrovnal, ale ešte jednu čistú šancu zahodil. Dobrú šancu nepremenil proti Poliakovi v bráne Košíc Šimon Šmehyl, no nevykoľajil nás ani nešťastný vlastný gól brankára Száraza, ktorý si po rohu vrazil loptu do siete.
Vstup do druhého polčasu sme mali dobrý, náskok súpera hneď zmazali, ale viac sme sa už nedokázali presadiť.
Až prišla v samom závere naša chyba pri nedôraznom bránení po autovom vhadzovaní a gól, ktorý rozhodol, že na šiestu Podbrezovú strácame po jeseni päť bodov a na siedmy Ružomberok jeden.
Proti Košiciam sme mali aj smolu, ale musím povedať, že futbalový Boh je asi spravodlivý, pretože predtým sme v niektorých zápasoch bodovali, napriek tomu že sme neboli presvedčivo lepším mužstvom.“
Do Žiliny nepôjdu odovzdane
„Keďže máme v mužstve už pomerne veľa zranených hráčov, som rád, že prišla prestávka, chlapci sa dajú do poriadku a po dobrej zimnej príprave nepôjdeme v prvom jarnom zápase do Žiliny so zdvihnutými rukami.
Na jeseň sme vo viacerých zápasoch ukázali, že dokážeme potrápiť aj silnejších súperov a ak sa nám podarí získať nejaké posily, tak sa jarnej časti súťaže neobávam.“
V Komárne sa hovorí o príchode27-ročného Kristófa Domonkosa z Ružomberka, ktorý prestúpil pod Čebrať pred štyrmi rokmi práve z Komárna.
„O Kristófa Domonkosa máme naozaj záujem, v telefonickom kontakte som s ním bol napríklad aj dnes, verím, že jeho príchod naše vedenie dotiahne čo najskôr a že po dobrej zimnej príprave sa vráti do formy, v akej z Komárna odchádzal, keď bol jedným z najlepším hráčov a aj strelcov druhej ligy,“ nič netajil šéf realizačného tímu dva dni pred Štedrým dňom.
Proti Slovanu prišli o body
V 9. kole priviezli Komárňania cenný bod z derby zápasu o Žitný ostrov z Dunajskej Stredy za deľbu 1:1, zmierlivo sa vzápätí rozišli aj s nováčikom z Prešova po bezgólovej remíze, no a v 11. kole dokázali zvíťaziť po góle Nándora Tamása 1:0 v Ružomberku.
V strede týždňa potom postúpili v 4. kole Slovnaft Cupu po víťazstve 3:2 v treťoligovej Galante a v 12. kole nasledoval trojbodový triumf v Trenčíne, kde strelil jediný gól zápasu sedemgólový krajný bek Šimon Šmehyl.
Komárňania nastupovali na konci októbra v dobrom rozpoložení aj proti majstrovskému Slovanu Bratislava v dohrávke 3. kola.
V bezgólovom prvom polčase zaujali „doma“ v Zlatých Moravciach dve žlté kartové napomenutia za protesty dvoch Radványiho asistentov a bývalých reprezentantov Jána Novotu a Kornela Salátu.
Po zmene strán sa však diali veci, Komárno po góloch Elvisa Mashikeho a Šimona Šmehyla nad úradujúcim majstrom dvakrát viedlo, no hostia v nadstavenom čase nielenže Oforim vyrovnali na 2:2, ale v 95. minúte po góle Andraža Šporara brali nakoniec všetky body.
„Proti Slovanu sme si siahli na dno síl a s favoritom odohrali dobrý zápas. Dokonca, za stavu 2:1 sme mohli zvýšiť náskok na 3:1, možno vzápätí aj na 4:1 a dovolím si povedať, že by bolo rozhodnuté.
Dan Ožvolda však nepremenil stopercentnú šancu a zakončeniu Ondřeja Rudzana chýbali milimetre.
Dianie v posledných desiatich minútach nechcem komentovať, pretože nemôžem. Favorizovaný súper mal zákonite tlak, ale dva góly v nastavenom čase boli pre nás príliš kruté. V stretnutí, v ktorom sme mali tri body už takmer vo vrecku, sme nakoniec vyšli úplne naprázdno.“
Zlepšili finiš zápasov
Na druhej strane, mužstvo je už o poznanie skúsenejšie, zbytočne nepanikári a hlavne, hrá do posledného hvizdu.
V 17. kole vyrovnal v Skalici 31-ročný vo forme hrajúci Šimon Šmehyl v 93. minúte z penalty na konečných 1:1, dve kolá predtým strelil ten istý hráč víťazný gól na 1:0 proti Podbrezovej rovnako z bieleho bodu dokonca v 11. minúte nadstaveného času, no a v 13. kole vyrovnal v zlatomoraveckej ViOn aréne proti Michalovciam na konečných 1:1 striedajúci Kamerunčan Emmanuel Bayemi v 90. minúte.
„Každý tréner vie, s akými hráčmi pracuje a čo si môže jeho mužstvo kedy dovoliť. Každopádne však je bezpodmienečne nutné hrať ligový zápas do samého konca.
Som rád, že finiš vyšiel už niekoľkokrát aj nám a na jeseň ma tiež potešili reakcie niektorých trénerov súpera, že sa proti nám nehrá vôbec ľahko a že sme už opäť o čosi rešpektovanejšie mužstvo,“ hovoril spokojne kormidelník, ktorý už viedol napríklad aj Podbrezovú, Pohronie, Myjavu, Frýdek-Místek, či Dunajskú Stredu.
Zažívam najlepšie obdobie, tvrdí kouč
Napriek tomu, že v Komárne nemajú ešte stále dokončený nový štadión, mužstvo sa už v najvyššej súťaži udomácnilo.
„Mňa najviac teší, že z mužstva, s ktorým sme vyhrali druhú ligu, zostalo v tíme až osem hráčov, z ktorých nastupujú v základnej zostave pravidelne štyria-piati a dvaja-traja ešte striedajú.
Keď si to porovnám napríklad s aktuálnym nováčikom Prešovom, tam vidím z vlaňajška snáď dvoch hráčov v základnej zostave.
Mňa naozaj ako trénera teší, že u nás sa stali z niekoľkých druholigových futbalistov konkurencieschopní prvoligisti,“ voľkal si počas vianočných sviatkov lodivod, ktorý počas doterajšej trénerskej kariéry nezamestnaný často nebol.
Z druholigového kádra držia komárňanskú vlajku v elitnej spoločnosti kapitán Martin Šimko, ďalej Šimon Šmehyl, Dominik Špiriak, Mongol Ganbayar Gambold, Kamerunčan Christian Emmanuel Bayemi, Tamás Németh, Jozef Pastorek a Čech Dan Ožvolda.
„Keď som prišiel do Komárna pred štyri a pol rokom, KFC patril k priemerným druholigovým mužstvám. Najskôr sme skončili štvrtí, potom tretí a predvlani sme druhú ligu s predstihom vyhrali a postúpili do prvej.
Vlani sme skončili v najvyššej súťaži na ôsmom mieste a do konca sme hrali o barážovú siedmu priečku a teraz zimujeme na deviatej s nádejou ešte poskočiť. Ak aj nie do hornej šestky, tak na výhodné siedme miesto pred bojmi o záchranu.
A áno, môžem povedať, že toto je moje zatiaľ najlepšie trénerské obdobie. U mňa je dôležitá symbióza hráčov, trénerov a funkcionárov a nepoviem nič nové, ale pre trénera je podstatné, aby hráči prichádzali na tréning spokojní a s radosťou.
Samozrejme, každý v kolektíve musí vedieť, čo si môže dovoliť. Najdôležitejšie však je, aby fungovala vzájomná dôvera medzi trénerom a hráčom,“ rozvinul myšlienku bývalý ligový útočník Dunajskej Stredy, Trnavy či Opavy.
Kedy už konečne doma?
Kedy sa už Radványiho mužstvo predstaví konečne v novej aréne.
„Práveže, my sme na domácom štadióne nehrali už dva a pol roka. Je rozdiel, keď na náš domáci majstrovský zápas pricestuje do Zlatých Moraviec do tristo divákov, alebo by doma prišlo do tri či štyri tisíc ľudí. Ak by diváci videli, že sa hráči pre nich na trávniku rozdajú, verím, že atmosféra by u nás bola pravá futbalová a aj výkony by išli ešte hore.
Či už pozitívny tlak publika na hráčov, alebo aj primeraný a v športovom duchu povedzme na rozhodcov, futbalovej atmosfére by len pomohli.
Nový štadión vyzerá naozaj nádherne, nechcem už hovoriť nové termíny, verím však, že sa na ňom budeme môcť ukázať naozaj už čo najskôr. Keďže dve tréningové plochy sú už dokončené, od septembra nám odpadlo aspoň cestovanie na tréningy.“
Už len neustále výjazdy na každý tréning po okolitých dedinách museli byť pre profesionálnych futbalistov poriadne nekomfortné.
Letné posily nesklamali
Ako je tréner spokojný s posilami, ktoré prišli v lete a mali nahradiť odchody Jakuba Sylvestra, Nikolasa Špaleka či Čecha Vojtěcha Kubistu, zisťovali sme.
„Martin Boďa prišiel z Ružomberka, Filip Kiss zo SAE, Adam Krčík zo Skalice a neskôr Elvis Meshike z Konga. Tí boli prakticky okamžite po príchode pripravení nastúpiť do základnej zostavy. Postupne však začali vypadávať pre rôzne zranenia.
Neskôr prišiel 19-ročný ľavý obranca či záložník Jakub Palán zo Slavie Praha, o čosi viac som čakal od Martina Mišoviča, ktorý prišiel z béčka Slovana, dal však dôležitý víťazný v Košiciach.
Do kádra pribudli aj mladíci Bálint Csóka a Zoran Ivanics a v septembri aj odchovanec Žiliny Martin Gamboš, ktorý bol po zranení. Noví hráči priniesli v lete kvalitu aj skúsenosti, preto som bol s nimi vcelku spokojný,“ zakončil tréner.
