Ako zvládol mladý tréner tlak? Namiesto alkoholu si kúpil permanentku do kina

Pracoval so všetkými vekovými kategóriami od škôlkarov po dospelých, od poslednej ligy po futbalové akadémie, má UEFA A licenciu a v civilnej práci sa venuje aj športovému marketingu. JOZEF DANKO pôsobil v profesionálnom i v amatérskom futbale a stále má iba tridsaťjeden rokov.

Rodák z Poltára získaval prvé trénerské skúseností v Banskej Bystrici a v okolí, neskôr pracoval v akadémii Spartaka Trnava a DAC Dunajská Streda. V posledných rokoch sa angažoval v amatérskom futbale, viedol mužov Poltára či Málinca.

V civilnej práci i trénerskom remesle považuje za kľúčovú komunikáciu. „Aj pri určitých taktických nedostatkoch môžete vo futbale uspieť ako tréner, pokiaľ máte výborne zvládnutú komunikáciu. Ak však komunikáciu nemáte zvládnutú, žiadna taktika vám dlhodobý úspech neprinesie,“ súhlasí s tvrdením Juliana Nagelsmanna.

Ako sa z vás stal tréner v mladom veku?

O futbal som sa zaujímal už odmalička, no na strednej škole mi telo dalo druhú, finálnu stopku. Hľadal som nejakú brigádu, ako by som si mohol popri škole privyrobiť, a bola možnosť absolvovať školenie UEFA C licencie. Ešte som nemal ani 18 rokov, no napriek tomu ma pripustili na školenie, s tým, že licenciu som mal obdržať, keď dovŕšim 18 rokov.

Okamžite som začal trénovať, môj prvý angažmán bol v Dukle Banská Bystrica. Boli to asi historicky najhoršie časy klubu, keď všetko padalo, boli dlžoby a na nič neboli peniaze.

Povedali mi, že o peniazoch sa budeme baviť, keď dostanem licenciu, ale za tie tri mesiace, kým som na ňu čakal, sa popri mne vymenili traja tréneri, ktorým povedali niečo podobné a nikdy z toho nikto nič nemal.

Prešiel som teda do Badína, ktorý preto považujem za svoj prvý oficiálny klub. Bol som najprv v prípravke. Potom sa ŠK Badín spojil s Jupie Podlavice a následne do toho vstúpil Marek Hamšík. Vtedy som pôsobil u mladších žiakov. Neskôr som bol v Šalkovej v doraste.

Mal som už určité skúsenosti, ako aj UEFA A licenciu, keď prišla možnosť futbalovo sa posunúť do úplne iných dimenzií. Do Spartaka Trnava.

Mali ste niekedy pocit, že vám niečo chýba preto, že ste nikdy nehrali futbal súťažne?

Najťažšie je to v mysli človeka. Vo svete je čoraz väčší počet takýchto trénerov, ale na Slovensku až tak veľa nie. Navyše v tom čase to bola aj vec veku.

Mladý, ktorý nemá nič za sebou – čo nám tento chce o futbale rozprávať? Je jedno, čo študoval, koľko študoval, čo vie, aký má pohľad – takéhoto tu nechceme.

Boli to názory, ktoré si človek nemohol k sebe pripustiť.

Čie to boli názory? Veď nejakí funkcionári vás predsa angažovali, tak vám museli veriť.

V začiatkoch to bolo o tom, že človek sa dostával na také pozície, ktoré z nejakého dôvodu kluby nevedeli obsadiť. Niektoré veci neboli vypovedané, ale cítili ste ich. Vyplynulo to zo situácie, alebo ste niečo počuli od kolegov.

No neskôr, keď už človek ukázal, že niečo vie, že sa intenzívne vzdeláva a to, čo vie, má nejaký zmysel a úroveň, prišli ponuky aj na zaujímavejšie miesta.

Môžete spomenúť hráčov, ktorých ste trénovali a dotiahli to do mužského futbalu?

V prípravke v Banskej Bystrici som krátko trénoval hráčov ročníka 2002. Z nich je teraz v Ružomberku brankár Tomáš Frühwald. Z hráčov z Badína je teraz v Ružomberku Viktor Úradník a v Podbrezovej Adam Danko. Tiež v Ružomberku je Alex Selecký, ktorý prišiel do Jupie, keď som mal práve jeho kategóriu.

Ukazuje to tiež, aký dlhý čas odvtedy prešiel, že tí chalani už sú na hrane dospelého futbalu.

Vráťme sa k možnosti trénovať v Spartaku. Ako k tomu došlo?

V Banskej Bystrici som žil už desať rokov, potreboval som zmenu. Zo školenia sme sa poznali so športovým riaditeľom mládeže Spartaku Trnava. V to leto riešili situáciu, že ich šéftréner prípraviek odišiel do MŠK Žilina. Mali zaňho náhradu, no ten dotyčný na poslednú chvíľu oznámil, že neopustí svoje civilné zamestnanie a nepôjde do profesionálneho futbalu. Tlačil ich čas.

Pozvali ma na pohovor, viedol ho aj Ľuboš Benkovský, ktorý neskôr trénoval Zlaté Moravce. V tom období mala akadémia Spartaka Trnava veľmi silný trénerský tím, bol tam Michal Gašparík, Ľuboš Benkovský, Roman Hudec, ktorý je teraz asistentom v Skalici, Tomáš Čechovič, ktorý je tréner brankárov v Podbrezovej aj reprezentácie U21, aj Libor Fašiang, ktorý bol na jeseň asistentom trénera v Zlatých Moravciach.

Na pohovore sa ma pýtali na moju filozofiu a zistili sme, že sa v mnohom zhodujeme a tak som tam začal pracovať.

Aký to bol rozdiel v porovnaní s tým, čo ste poznali predtým?

Obrovský skok je už samotná úroveň futbalu na západnom Slovensku a v okolí Trnavy. Školské turnaje v rámci mesta Trnava mali vyššiu úroveň ako riadené súťaže prípraviek na stredom Slovensku.

Akadémia Spartaka Trnava má nastavenú filozofiu práce už aj s najmenšími deťmi a tým ovplyvňuje celý región.