Časť obyvateľov obce na nich nedá dopustiť, niektoré dievčatá ich považujú za hrdinov. Iným sú na posmech a starosta často čelí výčitkám, prečo míňa obecné peniaze na ožranov, na ktorých sa aj tak nedá na ihrisku pozerať.
Dedinskí futbalisti z najnižších ligových súťaží majú rôznu povesť. Sám som bol jedným z nich. Futbal v podaní amatérov na vidieku bude mať vždy svoje čaro. Hrajú ho s ohromným nadšením, aj keď kvalitou príliš nenadchne.
Typická slovenská dedina musí mať tri veci - kostol, krčmu a futbalové ihrisko.
Podľa prieskumov sa futbalu pravidelne a aktívne venuje štvrť miliardy ľudí vo viac ako dvesto krajinách sveta. Väčšina z nich ho hrá v amatérskych podmienkach.
Futbalové ihrisko je súčasťou takmer každej slovenskej dediny. Najmä pre starších ľudí bývajú futbalové zápasy spestrením života.
„Je to kultúrna udalosť, niečo ako v Bratislave premiéra v Slovenskom národnom divadle,“ vraví starosta z dediny v okrese Topoľčany. Vzápätí s úsmevom dodá, že s tým divadlom asi trošku prestrelil.
Na dedine sa bežne stáva, že hráč príde na zápas po opici, obuje si kopačky, dá jedno pivo a strelí víťazný gól. A potom predzápasový rituál od radosti zopakuje.
Väčšina futbalistov však predsa len dodržiava pred zápasom životosprávu a pije iba do polnoci. Riziko narastá, keď sú v obci hody. Vtedy má súboj ešte väčšiu prestíž. Aj rozhodca je pod väčším tlakom.
Šofér zablúdil
Súboje na vidieku prinášajú rôzne kuriozity. Ak diváka nebaví hra, zasmeje sa aspoň na rôznych perličkách či výkrikoch z publika. Takmer v každom zápase sa vyskytnú situácie, ktoré bežne vo vrcholovom futbale neuvidíte.