Slovenský futbalový brankár Jakub Surovčík má za sebou prelomovú sezónu. V drese Sparty Praha sa chopil šance po zranení jednotky Petra Vindahla a vyslúžil si aj premiérovú nomináciu do národného tímu.
Na zraze reprezentácie v Senci priznal, že ešte pred rokom by mu takýto scenár ani len nenapadol.
Surovčík figuruje v nominácii po boku Mareka Rodáka zo saudskoarabského Al-Ettifaqu a brankára Slovana Bratislava Dominika Takáča.
Staronový tréner Slovenska Vladimír Weiss st. už avizoval, že pôvodne počítal s jednotkou reprezentácie Martinom Dúbravkom z Burnley aj s gólmanom Lyonu Dominikom Greifom, ale obaja požiadali o neúčasť v júnovom asociačnom termíne.
„Cítil som, že tá možnosť tam bude, ale nebudeme si nič klamať – či už Dúbravka alebo Greif chytajú v ešte väčších súťažiach za ešte väčšie tímy. Z logiky veci by mali byť v hierarchii nado mnou. Beriem to tak, ako to je, som za tú pozvánku rád a uvidíme, ako sa to bude vyvíjať ďalej, ako budú chytať oni a ako ja,“ povedal Surovčík o svojej premiérovej pozvánke do národného tímu.
Za Spartu v tejto sezóne odohral 19 zápasov vo všetkých súťažiach, v ktorých deväťkrát vychytal čisté konto.
„Určite to bola pre mňa obrovská šanca, lebo už som potreboval začať chytať pravidelne. Samozrejme, skrz niekoho nešťastie sa mi tá šanca naskytla v najväčšom klube v Česku. Beriem to pozitívne a pozerám sa ďalej, čo príde v budúcnosti.
Začal som na tom pracovať aj po mentálnej stránke. Sú to jednotlivé časti celku, ktoré si človek musí poskladať, aby to začalo fungovať. Stále mám na veľa veciach pracovať, ale verím si, že na to mám. Dúfam, že tú šancu budem dostávať ďalej,“ pokračoval Surovčík.
Jeho meno zaplnilo titulky novín obzvlášť po neslávnom konci posledného pražského derby, v ktorom na trávnik vybehli fanúšikovia Slavie, mávali pred ním svetlicou a obliali ho pivom.
„Rozhodca pískol a oni to asi vyhodnotili, že je koniec. Nabehli tam, my sme pozerali, že čo sa deje, lebo sme vedeli, že nie je koniec. Keď bolo vidieť, že ich tam bežia stovky, tak človek sa logicky rozbehne k striedačkám a k tunelu, ale bohužiaľ, tí fanúšikovia už v ten moment vlastne boli v takej blízkosti, že som sa s nimi dostal do kontaktu.
Človek v danom okamihu čaká nejakú základnú ľudskosť. Keď budem rozprávať za mňa, tak by mi to ani nenapadlo a neviem, čo by mi človek musel urobiť, aby som ho išiel urážať a napádať. Nepochopím, kde sa to v tých ľuďoch berie,“ konštatoval 23-ročný brankár.
Len o tri dni neskôr sa postavil do brány znovu, v domácom súboji s Plzňou (0:0) si pripísal šesť úspešných zákrokov: „Najhoršia bola tá sobota po tom zápase a nedeľa. Potom sme, našťastie, paradoxne hrali zápas s Plzňou, takže pozornosť sa presunula niekam inam.
Ale potom po Plzni to nejako človeku šrotuje v hlave, premýšľa, chodia mu myšlienky, tak som bol z toho taký zvädnutý a unavený. Nejaké dni boli ťažšie, ale teraz sa cítim pripravený a nejako ma tá situácia nepoznamenala.“
Surovčík žije odmalička v Česku a pripustil, že na mládežníckych úrovniach boli zo strany tamojšej reprezentácie snahy o kontakt.
S nomináciou do národného tímu si ho údajne v poslednom období doberal klubový spoluhráč Lukáš Haraslín, až sa napokon stala realitou.
„Jeho prvá reakcia bola, že ma skasíruje. Ale, samozrejme, gratuloval mi a bol rád,“ zažartoval slovenský brankár. Slováci si najskôr 1. júna v Dunajskej Strede zmerajú sily s Maltou a o štyri dni nato v Košiciach privítajú reprezentáciu Čiernej Hory.
