Kniha Divoké deväťdesiatky odkrýva bez servítky zákulisie slovenského futbalu v deväťdesiatych rokoch minulého storočia cez strhujúce príbehy troch bývalých slovenských reprezentantov a hráčov bratislavského Slovana – krátko po páde socializmu a v čase divokého hospodárenia.
Na staré časy spomínajú Vlado Kinder, Miloš Glonek a Jaroslav Timko.
„Chceli sme pravdivo opísať, ako sa vtedy žilo,“ vraveli zhodne v knihe Divoké deväťdesiatky.
Troch hrdinov spája hlavne Slovan, kde patrili medzi základné piliere tímu.
Vladimír Kinder bol moderný krajný obranca, ktorý predbehol dobu. Ako prvý Slovák sa predal do slávnej Premier League.
Elegantný stopér
Miloš Glonek bol elegantný stopér, ktorý si po páde totality ako prvý našinec zahral vo vychýrenej talianskej lige a patril v nej medzi elitu.
A napokon Jaroslav Timko, futbalový rebel s nevídanou životosprávou, o ktorom bývalí spoluhráči hovoria, že jeho pestrý život je skvelým námetom na filmový trhák.
„Každý z nás má svoju verziu, tá moja je búrlivejšia. Mal som takú povahu, rád som sa zabával, patrilo to k futbalu. Napriek tomu som mal všetko pod kontrolou. Verím, že čitateľ bude spokojný,“ vravel Timko.
Stratené milióny
Hlavné postavy odkrývajú, čo sa stalo s miliónmi, ktoré súviseli s ich prestupmi. Opisujú, ako prišli o nemalé peniaze vďaka tomu, že naleteli mužovi, ktorý ich zastupoval.
V knihe ho budeme nazývať „Manažér“, hoci všetci traja jasne označili, o koho ide.
Vykresľujú vzťahy aj zákulisie futbalového biznisu v časoch, keď sa peniaze bežne nosili v kufríkoch a prostredníkom bola aj švajčiarska banka.
Slovan predával najlepších hráčov za veľké peniaze, ale jeho pokladnica bola čoraz prázdnejšia. Sumy za prestupy sa podivne strácali ako v bermudskom trojuholníku.
Podsvetie, prestupy a najpamätnejší zápas
Najväčšieho slovenského klubu sa zmocnili aj ľudia spájaní s podsvetím. Jeden deň tu boli, druhý už nie. Mafia si v tých časoch vybavovala účty neúprosne.
Timko približuje, aké sumy ponúkali funkcionári za ovplyvňovanie zápasov. Odkrýva aj pozadie toho najpamätnejšieho, ktorý Spartak Trnava pripravil o titul.
Sedem rokov hral v Slovane, päť rokov v Trnave. Je azda jediným futbalistom, ktorého fanúšikovia nosili na rukách v oboch znepriatelených kluboch. Napriek tomu spomína príhodu, ako sa po príchode do Spartaka naňho vyrútil chlap s nožom.
Dnes to pôsobí ako sci-fi, ale naozaj sa to stalo.
Slovan v Európe, Slovan doma
V najlukratívnejšej súťaži sveta uhral Slovan Bratislava remízu na pôde Realu Madrid, najúspešnejšieho klubu v dejinách futbalu.
Slovan v tých časoch krajinu viac spájal, ako rozdeľoval. Aj na ligové zápasy chodili desiatky tisíc ľudí.
Pražské veľkokluby Sparta a Slavia slovenskému gigantovi závideli návštevnosť – bola najvyššia v Československu. Suverénne.
V sezóne 1991/1992 vyhral Slovan federálny titul. Oslavovala nielen Bratislava, ale možno celé Slovensko. Šampanské otvárali aj v Trnave.
Slovan v dlhodobej súťaži predstihol tímy s oveľa väčšími finančnými možnosťami. V roku 1992 bol jeho rozpočet 22,5 milióna korún, pražská Sparta priznala päťnásobne vyšší.
Začínali skromne
Hrdinovia tejto knihy vyrástli v skromných pomeroch dedinského prostredia či malého mesta.
Stali sa z nich majstri Československa, zahrali si v drese už neexistujúcej federácie a boli tiež pri zrode národného tímu Slovenska.
Ich osudy po kariére boli odlišné. V deväťdesiatych rokoch sa ani najlepší slovenskí futbalisti nedokázali finančne zabezpečiť tak ako ich nasledovníci.
Na nasledujúcich stranách zistíte, čomu sa venovali, aby sa uživili.
Trebárs Timko opisuje svoj boj so zákernou chorobou.
