Futbalistom roka sa takmer s istotou stane jeden z dvojice Stanislav Lobotka – Dávid Hancko. Nikto ďalší reálne na prvenstvo pomýšľať nemôže.
Práve preto je hráčska anketa vopred čitateľná, zatiaľ čo medzi trénermi môže byť situácia oveľa dramatickejšia.
Koho zvolí odborná verejnosť za trénera roka 2025? Konečné poradie je výsledkom hlasovania zástupcov médií a členov Slovenskej futbalovej akadémie (SFA), ktorá združuje futbalové legendy, osobnosti, odborníkov, bývalých hráčov a trénerov. A práve v tejto kategórii sa po rokoch núka otázka, či nenastal čas na zmenu.
Tréner Vladimír Weiss st. je fenomén. Päť titulov trénera roka po sebe (celkovo vyhral sedemkrát) nie je náhoda ani výsledok hlasovacej zotrvačnosti.
Úspech, ale očakávaný
Slovan pod jeho vedením pravidelne ovláda ligu, hrá hlavnú fázu európskych pohárov a doma takmer nepozná konkurenciu. Lenže práve v tom je háčik. V ankete, ktorá má pomenovať najlepšieho trénera roka, by víťazstvo nemalo byť povinnou jazdou.
Slovan má na slovenské pomery neporovnateľný rozpočet, najširší káder a najväčšiu možnosť opravovať chyby.
Vyhrať s ním ligu je úspech, ale očakávaný. Weiss pracuje s najkvalitnejším materiálom, aký je v krajine k dispozícii, a jeho výsledky sú tomu primerané. Navyše, Slovan na jeseň sklamal na európskej scéne, čo je pri ambíciách klubu ďalší dôležitý kontext.
Otázka znie: urobil v uplynulej sezóne viac než ostatní tréneri vzhľadom na podmienky, ktoré mali?
Ako alternatíva číslo jedna sa núka - Michal Gašparík. Tréner, ktorý najprv na úkor Slovana získal Slovenský pohár s Trnavou, a potom sa v lete presunul do Górnika Zabrze.
Vyvracia nálepku
Klubu s priemerným rozpočtom, bez hviezdnych mien, v oveľa vyrovnanejšej súťaži než je slovenská Niké liga. Výsledok? Miesto medzi elitnou trojicou poľskej ligy a rešpekt naprieč krajinou.
Gašparík dokázal tím zlepšiť, jasne ho herne definovať a presvedčiť, že môže konkurovať silnejším. Nie papierovo, ale na ihrisku.
Navyše vyvracia aj jednu zo svojich dlhoročných nálepiek. V Trnave mal povesť defenzívneho trénera, ktorý nehrá najkrajší futbal. V Poľsku však ukazuje inú tvár – s mladším tímom hrá ofenzívny, odvážny a pre divákov atraktívny futbal.
Aj tým dokazuje, že nie je len trénerom výsledku, ale aj trénerom schopným prispôsobiť sa prostrediu a rozvíjať hráčov.
Presne to by mala anketa tréner roka oceňovať – schopnosť posúvať hranice možností, nie len plniť očakávania.
Splnil povinnosť
Do širšieho kontextu patrí aj Francesco Calzona. S národným tímom splnil plán a postúpil do baráže.
V konkurencii Severného Írska a Luxemburska však bolo druhé miesto v skupine skôr povinnosťou než nadštandardom. Calzona obstál, no nepriniesol moment, ktorý by zásadne menil pohľad na možnosti tímu.
Zaujímavejší je pohľad na mladšiu trénerskú generáciu. Branislav Fodrek výrazne podvihol Dunajskú Stredu, ktorej dal jasnú tvár a stabilitu. Pavol Staňo zas naštartoval Žilinu, hoci klub cez leto prišiel o štyroch či piatich kľúčových hráčov. Napriek tomu sa Žilinčania dokázali rýchlo pozviechať a hrať konkurencieschopný futbal.
Odlepiť od zvyku
A napokon Adrián Guľa, ktorý získal titul s FC Riga. Úspech, ktorý si zaslúži rešpekt, aj keď treba dodať, že v Lotyšsku o titul dlhodobo bojujú prakticky len dva veľké kluby. Aj tu teda platí, že kontext je rovnako dôležitý ako samotná trofej.
Weiss si zaslúži uznanie za kontinuitu a výsledky. Šéf realizačného tímu Slovana je suverénne najúspešnejší tréner v dejinách samostatnosti.
No ak má mať anketa tréner roka skutočnú váhu, musí sa vedieť odlepiť od zvyku. Po dlhých rokoch by víťazom nemal byť ten, kto musel vyhrávať, ale ten, kto dokázal viac, než sa od neho čakalo. A v tomto roku to najviac spĺňa ......
