Storočný čierny zošit a exhibičný zápas Slovana. Mestečko zažilo slávnostný víkend

HNÚŠŤA. Zošit má tvrdý čierny obal a trochu zažltlé listy. Utvárajúca zápisnica, hlási titulok prvého záznamu v ňom. Je písaný úhľadným krasopisom, v prvom riadku sa vynímajú štyri veľké písmená: Š K H O.

Športový klub Hnúšťa a okolie. Založený bol 30. júna 1921, presne pred sto rokmi.

Pri príležitosti krásneho výročia futbalu v meste v Hnúšti usporiadali trojdňová slávnosť. V piatok sa konala v miestnom kultúrnom dome slávnostná schôdza klubu, v sobotu sa po majstrovskom zápase hralo aj exhibičné stretnutie proti legendám Slovana Bratislava a v nedeľu bol na programe turnaj detí.

Archaický inventár

Históriu hnúštianskeho futbalu zmapoval Martin Pliešovský. „Športový klub založili futbalisti, ale tým pádom sa v Hnúšti rozvinuli všetky športové odvetvia: pästiarstvo, plavectvo, vodné pólo, lyžiarstvo, volejbal či kolky,“ zdôraznil.

Časť svojich dôkladne pozbieraných materiálov prezentoval aj na slávnostnej schôdzi. Asi najcennejším artefaktom je práve čierny zošit. Sú v ňom zápisnice a iné dokumenty až po rok 1945.

Zápisnica z roku 1942 uvádza prestupy, registrácie i vyžiadania od župy a svedčí o tom, že v Hnúšti sa hral futbal aj počas druhej svetovej vojny.

Niektoré výrazy z inventára zase znejú už dnes až archaicky: figurujú v ňom položky ako „23 párov v dobrom stave, opravené boty“ či „1 kus lopta úžitkovaná, dajúca sa ešte hasnovať“. V inventári bolo starostlivo uvedené aj to, že „darovaná zástavka od Diósgyőru je u pána Ujházyho“.

Hrivnák, Koronczi, Szőke

Z hnúšťanskej futbalovej liahne vyšlo niekoľko hráčov, ktorí sa presadili aj na vyššej úrovni. Azda najznámejším z nich bol Vladimír Hrivnák, obranca Slovana Bratislava, ktorý vo finále Pohára víťazov pohárov proti Barcelone strelil jeden z troch gólov belasých.

Prvú ligu hral aj Ľubo Gaštan, pôsobil v Brne, no v zápase s Ostravou utrpel ťažké zranenie, čo znamenalo koniec jeho kariéry.

František Koronczi bol v roku 1978 víťazom národného pohára v drese Jednoty Trenčín. V odvete finále proti Slovanu Bratislava dal na Tehelnom poli dva góly.

Martin Pliešovský pripomenul historku, ktorú mu porozprával sám Koronczi. Výbor sľúbil hráčom 3000 korún za víťazstvo v pohári a hráči samozrejme si už vopred plánovali, čo si za tú sumu kúpia. Keď už bolo rozhodnuté, jeden spoluhráč radostne zvolal na Koroncziho: „Feri! Mám babetu!“ Jeho radosť však bola predčasná, hráčom vyplatili iba polovicu sľúbenej čiastky…

V súčasnosti je najznámejšou postavou hnúšťanského futbalu Július Szőke, ktorý hrá za Šachťor Soligorsk v Bielorusku.

Ocenení na pódiu

Storočnica je dobrou príležitosťou, aby sa ocenila práca všetkých funkcionárov, trénerov či hráčov, ktorí sa za uplynulé desaťročia podieľali na chode klubu.

V Hnúšti si prevzali plakety a ďakovné listy Pavel Varga, Milan Tazberík, Michal Bagačka, Zdeněk Radič, Michal Slatinský, Ján Rosiar, Július Szőke starší, Ladislav Karas, Ľubomír Vach, Valerij Šamin, Ladislav Lukáč, Tibor Lukáč, Alexander Bálint a Dušan Varga.

Ocenili aj mladých talentov z ročníka 2010/2011, z ktorých rastie silná futbalová generácia.

Cenu Martina Trnavského, oduševnehého futbalistu, ktorý tragicky zahynul, si prevzal hráč dorastu Patrik Jursa, kým Cena Júliusa Szőkeho mladšieho putovala hráčovi A-mužstva Tomášovi Nemcovi. Ocenenie mu odovzdal otec futbalistu Soligorska a súčasný tréner A-mužstva Július Szőke starší.

„Môj syn sem chodil hrávať ako päťročný a stále veľmi rád spomína na Hnúšťu,“ zdôraznil a dodal, že všetkých svojich zverencov berie ako svojich synov.

Ďakovný list dostali aj štyria členovia futbalového klubu: Dr. Eva Ulická, Dušan Varga, Jaroslav Petrok a Ivan Černák.

Fotogalériu z galavečera a exhibičného zápasu nájdete na stránke vobraze.sk. 

Z Moskvy do Hnúšte

Valerij Šamin sa narodil v Rusku, do Hnúšte ho zaviedla robota. „Futbal hrám od ôsmich rokoch, hral som v Spartaku Moskva. Keď som sem prišiel, vraveli mi, že sa mám zaoberať aj mimopracovnou činnosťou. Vybral som si futbal, skončil som školu trénerov. Začal som so žiakmi a za desať rokov som ich doviedol do najvyššej dorasteneckej súťaže,“ uviedol pre Sportnet Valerij Šamin.

Po ruchu Moskvy bolo preňho veľkou zmenou prísť do malého mesta na strednom Slovensku. „Vo veľkých kluboch sú chlapci aj trochu frajeri. Tam už navyše bola aj v osemdesiatych rokoch motivácia,“ prezradil bývalý brankár.

Hoci ruskí tréneri sú vo všeobecnosti vnímaní ako veľmi tvrdí, on so svojimi zverencami vychádzal veľmi dobre. „Na začiatku tam bola jazyková bariéra, učil som sa jazyk s nimi. Ale našťastie futbal jazyk nepotrebuje,“ dodal s úsmevom.

Sto mesiacov na lavičke

Ján Rosiar bol dlhoročným trénerom dospelých a jedným zo zakladateľov prípraviek v klubu. V súčasnosti však už na futbal nechodí.

„Ocenenie si vážim, robili sme v ťažkých časoch a za iných podmienok. Myslím si však, že chlapci mali vtedy väčšiu chuť trénovať. Vtedy sme na tréningu mali 14-15 hráčov, teraz sa zídu niekedy štyria-piati. Futbal upadá, ja tam už ani nechodím. Mám sedemdesiat rokov a iné záujmy,“ vravel kouč, ktorý podľa vlastných slov trénoval v Hnúšti dovedna viac ako sto mesiacov. Pôsobil aj v Tisovci, ktorý svojho času hral aj v tretej lige. „Kde sú teraz niekdajšie futbalové bašty? Nula bodov,“ povzdychol si.

Korene problému sú podľa neho v školách. „V minulosti spravil základy telocvikár, a tréner robil už len nadstavbu. V súčasnosti ale chlapci nevedia urobiť ani kotúľ,“ poukázal na súčasný stav Ján Rosiar.

Zlatá generácia Slovana

V súčasnosti hrá FK Iskra Hnúšťa piatu ligu. V skupine D V. ligy SsFZ mu patrí štvrté miesto.

Počas víkendu osláv storočnice uhrala Hnúšťa doma bezgólovú remízu s Radzovcami.

Nasledovalo exhibičné stretnutie medzi domácimi „internacionálmi“ a predstaviteľmi zlatej generácie Slovana. V ňom videli diváci podstatne viac gólov: po dvoch 30-minútových polčasoch bol stav 4:4, jedenástkový rozstrel vyhral Slovan 5:4.

„Sme veľmi radi, že Slovan prijal naše pozvanie. Bol to zaujímavý zápas a po ňom nasledovalo ešte príjemné posedenie,“ referoval o akcii manažér klubu Marian Petrok, ktorý tiež nastúpil za domácich.

V drese Slovana sa predstavili známe mená, medzi nimi Stanislav Fišan, Vladimír Kinder, Ladislav Mészároš, Vladimír Kinier, Miloš Glonek či Jaroslav Timko. Prítomný bol aj Dušan Tittel, ale pre zranenie nenastúpil.

„Slovan poskladal výborný tím, naozaj to bola tá ich zlatá generácia,“ poznamenal Petrok.

Trochu ho mrzelo, že v tom istom čase o 40 kilometrov ďalej hral súčasný Slovan pohárové stretnutie v Málinci. „My sme mali tento zápas vybavený už pred prázdninami, a Málinec hral v tomto termíne na požiadavku Slovana Bratislava. Tak to vyšlo. Aj keď aj ja by som sa chcel ísť osobne pozrieť do Málinca,“ dodal manažér klubu.

Slávnostný víkend ukončil v nedeľu turnaj prípravkárov za účasti šiestich tímov. „Týmto sme zavŕšili náš trojboj. Od rána sme boli na ihrisku, myslím si, že detičky si schuti zašportovali,“ uzavrel hrdo Marián Petrok.