Ešte nedávno bol len dvojka v Leviciach. Mladý Slovák je objavom extraligy

Dúfal, že ho vyberú medzi päť brankárov do kempu pred majstrovstvami sveta hráčov do 20 rokov. Bol iba náhradník.

Rozbehnúť kariéru chcel preto v extralige. Klub ho však poslal na hosťovanie do druholigových Levíc, kde robil dvojku.

Napriek tomu sa nevzdal. Keď dostal príležitosť, predviedol fantastický výkon. Banskobystričania ho okamžite stiahli späť a aktuálne je FILIP BELÁNYI (20) najlepším slovenským brankárom v extralige.

V posledných dvoch zápasoch proti Nitre a Slovanu Bratislava neinkasoval ani raz, čím sa výrazne pričinil o zlepšené výsledky Baranov.

Má úspešnosť zákrokov cez 92 percent, čím jasne zatienil maďarského gólmana Adama Vaya, ktorého vedenie klubu pred sezónou angažovalo ako skúsenú posilu. Maďar však nepresvedčil a spod Urpína odišiel.

Materský klub z Banskej Bystrice vás pred sezónou poslal na hosťovanie do druholigových Levíc. Ako ste to vnímali?

Nejako špeciálne som nad tým neuvažoval. Bral som to ako veľkú šancu zahrať si seniorský hokej a ukázať, čo je vo mne. Sústredil som sa na svoje výkony a kvalitnú prácu v tréningoch. Iné veci som neriešil.

Boli ste však len dvojka.

Áno, ale dostával som príležitosť.

Výrazne ste zaujali v zápase proti prvej Žiline, keď ste kryli až 56 striel a nepustili ani gól. Ako sa vám to podarilo?

Bol to zápas ako každý iný, zásluhu na tom víťazstve majú hlavne spoluhráči. Je to výsledok celého tímu, nie iba môj. Som rád, že som sa chopil šance.

Čo vám prebiehalo hlavou, keď vás razom volali späť do Banskej Bystrice?

Najskôr nič. Skôr ma mrzelo, že som sa z Levíc vyparil bez poriadnej rozlúčky. Chalani mi len stihli povedať, aby som sa držal a darilo sa mi.

Taký je šport. Uvedomil som si, že je to pre mňa veľká príležitosť.

Bol som šťastný a rovnako aj moja rodina, ktorej podporu si veľmi vážim. Sú to moji najväčší podporovatelia.

Spomínate si na svoj premiérový zápas v extralige?

Jasné, veď to bolo nedávno. Bolo to v Trenčíne, hral sa vyrovnaný zápas. Nakoniec sme vyhrali 2:1, z čoho sme mali radosť. Chalani podali skvelý výkon a veľmi mi pomohli. Výhra ma motivovala do ďalšej práce.

Mali ste pred prvým zápasom trému?

Práve, že vôbec nie, čo ma prekvapilo. Možno je to tým, že sú prázdne tribúny. V prvých minútach som sa iba rozkukal a už to išlo samé.

Čo vám povedali spoluhráči, tréneri?

Aby som si to poriadne užil. Žiadne taktické pokyny mi nedávali.

Ako vnímate, že ste boli dvojka v druholigovom tíme a zrazu chytáte stabilne v extralige?

Som šťastný. Vážim si dôveru trénerov, vedenia klubu a pokúsim sa nesklamať.

Máme výborné mužstvo a keď všetci hráči budeme plniť pokyny, môžeme byť úspešní.

Banská Bystrica dáva okrem vás príležitosť aj ďalším mladým hráčom.

Je to super, správna cesta. Máme tu výborných mladých hokejistov, stačí sa len chytiť a ide to.

Ako vychádzate s brankárskymi kolegami?

Veľmi dobre, sme kamaráti už z mládežníckych čias. Je tu so mnou Maťo Gajan a Eugen Rabčan, skvelí chalani a brankári. Rozumieme si, podporujeme sa vo všetkých smeroch. Tak to má byť.

V posledných zápasoch proti Slovanu a Nitre ste za chrbát nepustili žiadnu strelu. Ako sa vám to podarilo?

Je to zásluha celého tímu, nie moja. Chalani hrajú výborne, obetavo a veľmi mi pomáhajú. Ja som si len robil svoju prácu a teším sa, že to vyšlo takto. Azda sa nám bude dariť aj naďalej.

Aké máte v tejto sezóne ambície?

Vyhrať čo najviac zápasov a dostať sa čo najďalej v play off. Vytýčené umiestnenie nemáme, ale verím, že skončíme vysoko. Najmä teraz musíme hrať čo najlepší hokej a potom sa uvidí.

Boli by sme radi, keby mohli na tribúny prísť aspoň nejakí fanúšikovia. Hádam to situácia dovolí.

Aké sú vaše osobné hokejové sny?

Chytať čo najviac. Neviem, čo by som iné povedal. Nemám žiadny vysnívaný klub.

A obľúbeného brankára?

Sledujem všetkých z NHL, páči sa mi Andrej Vasilevskij.

Ako ste sa dostali k hokeju?

Mal som okolo sedem rokov, zo školy sme šli na nejakú akciu na ľade. Spýtali sa ma, či nechcem začať s hokejom. A ja som to skúsil.

Ako presne som sa dostal do bránky, už neviem. Jasne si však spomínam, ako som sa prvýkrát obliekal do výstroja (smiech). Trvalo to poriadne dlho a musel mi pomáhať ocino.

Čo okrem hokeja robíte rád vo voľnom čase?

Hrám sa na PlayStation.

NHL?

FIFA (smiech). Mám rád futbal, pravidelne si s kamarátmi chodíme von zahrať. Beriem to ako odreagovanie.

Prioritou však zostáva hokej. Všetkým ľuďom, ktorí vo mňa veria ďakujem za príležitosť a budem sa snažiť ich nesklamať.