Filc: Nevieme alebo nechceme si priznať, že už nepatríme do svetovej špičky

BRATISLAVA. Slovenskí reprezentanti dosiahli na MS v hokeji 2017 svoje najhoršie umiestnenie. So štyrmi bodmi skončili až na štrnástom mieste.

O priečku vyššie skončili pred deviatimi rokmi v Halifaxe, keď aj vtedy museli bojovať o záchranu. Podľa najúspešnejšieho trénera slovenskej hokejovej reprezentácie Jána Filca bude táto hrozba nad národným tímom aj v ďalších rokoch, pretože chýba herná kvalita a šírka pre úroveň svetových šampionátov.

"Musíme si priznať, že už dlhšie nepatríme medzi svetovú špičku, aby sme sa do nej mohli vrátiť," povedal v rozhovore pre TASR.

Obavy sa naplnili

Slovenskí hokejisti v roku 2008 bojovali o záchranu v priamom súboji so Slovinskom v sérii 2:0. Druhý duel rozhodol až v nájazdoch Ľubomír Višňovský.

Tentoraz sa zverenci trénera Zdena Cígera museli spoľahnúť na pomoc Dánov, ktorí v pondelok zdolali Taliansko 2:0 a definitívne udržali Slovákov medzi elitou.

"Historicky najďalej v boji o záchranu sme sa dostali v roku 2008 v Halifaxe, keď nás zachránil Ľubo Višňovský v nájazdoch. Už vtedy sa ukázalo to, že pokiaľ nebudeme mať skutočnú hráčsku kvalitu k dispozícii, tak môžeme byť v ohrození. Tento rok sa naplnili obavy, o ktorých sme hovorili viacerí pred turnajom," povedal Filc.

Na turnaji sa potvrdili slová viacerých odborníkov, že najdôležitejší bude prvý zápas proti nováčikovi Taliansku. Slováci ho vyhrali horko-ťažko 3:2 po predĺžení.

"Ten v podstate rozhodol o tom, že sme 'Áčku' aj naďalej. No zápas i ohlasy naň poznačili výkon a atmosféru v tíme a mužstvo sa počas celého turnaja nenaštartovalo tak, aby v nejakom ďalšom dokázalo svoju hráčsku kvalitu. Ja si totiž myslím, že tá bola v tomto tíme vyššia, ako ukázali výkony. Zrejme na celé mužstvo padla psychická ťažoba," pokračoval ďalej hokejový odborník Ján Filc.

"Myslím si, že ani brankárom nevyšli MS nejako super," dodal.

Chýbali líder a koncepcia

Trénerovi zlatých chlapcov z Göteborgu chýbali v mužstve jasný líder a koncepcia.

"Jednak bolo to, že tím nemal lídra, čo bolo cítiť už aj v príprave, a koncepcia hry nebola až tak zvládnutá hlavne k tým slabším súperom. Nevedeli sme im vtlačiť pečať našej hry," hodnotil Ján Filc.

Realizačný tím sa rovnako ako v posledných rokoch boril s množstvom ospravedlneniek. Nakoniec to vyústilo vo fakt, že Slovensko sa prvýkrát v A-kategórii predstavilo bez hráčov zo zámorskej NHL.

No odmietli aj ďalší skúsení hráči z Európy. To si uvedomuje i Filc, ktorý by napriek tomu konečnú nomináciu pravdepodobne trochu pozmenil.

"Tréneri sa museli rozhodnúť pre niekoho a takto sa rozhodli. Každý na to máme svoj názor, ja by som možno v štyroch či piatich prípadoch zvolil iné riešenie, ale nepoznám vnútorné záležitosti. To musia vedieť tréner a manažér," zdôraznil skúsený kouč Filc.

Filc vie, že príliš z čoho vyberať nebolo. "Nejako veľa hráčov, ktorí by kvalitatívne prevyšovali tých, ktorí tam boli, skutočne nemáme. Nemáme nejakú zásobáreň širšej a vyššej kvality. Ale treba povedať, že o tom vieme už veľmi dlho a je to vidieť aj na počte našich hráčov, ktorí sa presadzujú v NHL. A nielen ako súčasť, ale ako lídri tímov. Tak ako to bolo v minulosti," upozornil šesťdesiatštyriročný Filc.

"Vidieť to aj na tom, že naši hráči sa ťažšie presadzujú i v ďalších popredných súťažiach. Minimum hráčov v KHL, minimum vo švédskej lige. A to so sebou prináša fakt, že medzinárodná skúsenosť je pomerne nízka," dodáva Filc.

V kolínskom kádri síce figurovala veľká väčšina legionárov, ale až štrnásti hráči prišli z českej ligy. "Povedzme si úprimne, že česká liga je o niečo lepšia ako slovenská. No je menej kvalitná ako KHL či škandinávske súťaže a asi to celkom nestačí na to, aby tí hráči dominovali na úrovni majstrovstiev sveta," myslí si Filc.

Dlhodobý problém

Problém so zostavením nominácie i s umiestnením medzi najlepšími trvá už niekoľko rokov. Slovensko sa za posledných desať prebojovalo len dvakrát do štvrťfinále, pričom v roku 2012 si vybojovalo prekvapujúce striebro. Aj preto je na mieste otázka, čo treba zmeniť, aby sa vrátilo k úspešným obdobiam.

"Je to široký komplex otázok a vecí, ktoré s tým súvisia. Hovoríme o tom už dávno. Súvisí to so starostlivosťou štátu o šport, s tým ako fungujeme my v tejto spoločnosti, v oblasti vzťahov a korupcie a všetkého možného. Šport je toho súčasťou, nie je to len záležitosť hokeja, kam sa hokej dostal, ale súvisí to so všetkým. Veď sme jediný štát, ktorý od obdobia úspechov postavil z verejných zdrojov jeden štadión, kde sa hrá KHL, keď to tak mám povedať, a možno ešte ten v Ružinove a to sme skončili. Hokej sa pritom nedá hrať inde ako na ľadovej ploche," vraví Filc.

Filc preto zdôraznil, že slovenskí hokejisti i fanúšikovia by si v najbližších rokoch nemali dávať až také vysoké ciele. "Samozrejme, že ostatné krajiny nás v podmienkach pre hokej predbiehajú, ale my máme stále v sebe to, že patríme ku svetovej špičke. Už dlhší čas nepatríme a nevieme, alebo nechceme si to priznať. No musíme to urobiť a musíme hľadať všetko to, čo potrebujeme urobiť pre to, aby sme sa do tej špičky vedeli postupne vrátiť. A nebude to práca na jeden alebo dva roky."