Stala sa prvou slovenskou olympijskou víťazkou. V olympiáde v Aténach zvíťazila ELENA KALISKÁ v súťaži K1 na divokej vode. V Pekingu zlato obhájila. Úspešnú kariéru uzavrela len vlani na jeseň.
Zatiaľ pracuje v Dukle Banská Bystrica, hoci by rada niekomu odovzdávala skúsenosti ako trénerka. "Viem si to predstaviť a bola by som v tej pozícii doma, ale prišla ponuka z inej oblasti," vraví dvojnásobná olympijská víťazka.
Čo to pre vás znamená, že vás zaradili medzi legendy a udelili vám titul Zaslúžilý majster športu?
Je to veľká česť, že som mohla byť medzi takými to skvelými športovcami. Na druhej strane som rada, že aj po skončení profesionálnej kariéry sa na nás nezabudlo a spomenulo sa takouto formou. Verím, že budeme pre mladšiu generáciu príkladom.
Už počas kariéry ste bola istým vzorom a odovzdávala ste skúsenosti, o čom spomína medailista z olympiády v Tokiu Jakub Grigar. Je to niečo, čo si viete predstaviť aj naďalej?
Práca s deťmi je vždy veľmi ťažká, náročná, ale určite aj pekná. Tréner prežije s deťmi pekné chvíle, ktoré nikdy nemusí zažiť. Podobné to bolo v prípade Kuba. Veľa zohráva, ako dokáže s tými deťmi komunikovať, v akej forme im pripraví tréning. Je to podstatné. Dobrým prístupom dokážete deti do toho tak tiahnuť, že dostanú do športu dobrý impulz. Keď prídu do staršieho veku, je to len na nich, kam povedú ich kroky.
Zaspomínate si na svoje úspechy? Čo si najviac ceníte?
Všetky sú mi vzácne. Takým vytúženým úspechom bola olympiáda. Po všetkých úspechoch a neúspechoch po rokoch driny aj po smole prišli nádherné dni. Prvú zlatú som získala v Aténach. Bolo to pekné aj v tom, že som to vyhrala na svoje meniny. Obhajoba v Pekingu bola náročná, ale skončila sa šťastne.
V Pekingu bola vaša prevaha nad súperkami obrovská. Vtedy ste zvíťazili s viac ako 14-sekundovým náskokom, dnes delia medailistky na olympiáde iba sekundy. Ako to vnímate dnes?