Dotknutý Vincent Lukáč: zväz zabudol na jeho bratov

V menoslove ocenených v rámci 80. výročia založenia slovenského hokeja nemohol chýbať kedysi obávaný kanonier, dlhoročný československý reprezentant Vincent Lukáč. Pamätné ocenenie si však na domácej pôde v Košiciach neprevzal. Na samotné oceňovanie, kde prítomní prevzali "Zlatý odznak SZĽH" a čestnú plaketu, neprišiel a nebol ani v Steel Aréne na hokejovom meraní síl medzi Slovenskom a Českom.

KOŠICE. Dvojnásobný majster sveta a strieborný medailista z olympiády v Sarajeve Vincent Lukáč sa na slávnostnom akte odovzdávania pamätných ocenení nezúčastnil.

"Nad tým, že by som tam šiel, som ani neuvažoval. Vôbec ma to nezaujímalo. Mám teraz celkom iné priority, ako byť súčasťou trápnej frašky slovenského hokeja. A to teraz tlmočím slová kolegov, ktorí sa toho zúčastnili a telefonovali mi," tak ako stále povedal Vincent Lukáč svoje dojmy bez servítky.

Pozvánku dostal, ale...

Pozvánku na oceňovanie dostal, ale keďže jeho manželka bojuje o život v košickej nemocnici, nemal náladu na žiadne oficiality.

"Riešim teraz celkom iné problémy. Trápim sa, to, čím prechádzam, neprajem ani svojmu najväčšiemu nepriateľovi. Žijem teraz len pre svoju manželku, hoci hokej bol môj život. Akoby som nemal dosť, tak mi táto akcia len dvihla adrenalín, čo mi vôbec neprospelo. Viete, keď som ja hrával hokej, tak na Slovensku boli dva kluby - Košice a Slovan. Tie hrali vo federálnej lige, všetci vedeli, že Košice, to sú bratia Lukáčovci a Slovan - bratia Šťastní. A bratov Joža a Imricha ani len nepozvali, nezaradili ich medzi to množstvo ocenených. Veľmi sa ma to dotklo."

Máme takú slabú pamäť?

Slovenský hokej oslavoval jubileum. Vincent Lukáč netají, že sa nestotožňuje s výberom ocenených.

"Keď som v televízii videl niektoré tváre, nechápal som. Veď je to až smiešne. Tak na mojich bratov zabudnú... Neocenia ani bratov Šťastných, lebo náš zväz je s nimi na nože. Je teda na nože aj s Lukáčovcami? Málo radosti sme fanúšikom hokeja urobili? Hrali sme roky rokúce v Košiciach alebo v Mongolsku? Alebo máme takú slabú pamäť? Košiciam sme dali celý hokejový život. My sme si tu odniekiaľ neprišli postaviť domy, zarobiť milióny a popri tom sa biť do pŕs, že sme Košičania. Reprezentovali sme vtedajšie Československo, robili dobré meno slovenskému hokeju po celom svete. Tak nemá sa ma dotknúť to, čo sa stalo? Ale nebudem to riešiť. Mám vážnejšie problémy. Takéto ocenenia nie sú smerodajné. V mojej životnej situácii je pre mňa momentálne hokej na bode mrazu."