BRATISLAVA. „No ukážte, čo ste nafotili. Dúfam, že vyberiete peknú fotku,“ povedala chichotavým hlasom a o chvíľu už sedela na kraji sedačky s vtedajším redaktorom SME Ondrejom Gajdošom.
Dominika Cibulková vtedy ešte nemala ani sedemnásť rokov a v Plovdive v zápase proti Bulharsku začínala fedcupovú kariéru.
Symbolické je, že z druhej strany redaktora sedela Magdaléna Rybáriková. Cibulkovej rovesníčka, takisto tenisovo vyrastajúca v Piešťanoch a rovnako nádej slovenského tenisu.
Bol apríl 2006.
Ak by vtedy niekto povedal, že Cibulková dosiahne v kariére väčšie úspechy a dostane sa vo svetovom rebríčku vyššie ako Rybáriková, odborníci by si klepkali na čelo.
Dcéra právničky a reprezentanta na vodných lyžiach bola totiž od detstva považovaná za outsiderku. Pre svoju výšku. Meria len 161 centimetrov.
„Ak sa dostane medzi najlepšiu svetovú päťdesiatku, bude to malý zázrak,“ hovoril vtedajší kapitán fedcupového tímu Slovenska Mojmír Mihal.
Rybárikovú pasoval do elitnej desiatky. A právom. Mala na to všetky predpoklady. Ale tie nestačili.
Je november 2019 a obľúbený bratislavský klub je plný, hoci je skoré popoludnie. Dominika Cibulková má tridsať a oznamuje: Je koniec.
Profesionálny tenis už nikdy nebude hrať. Odchádza z neho štrnásť a pol roka po svojom prvom vystúpení na turnaji WTA v Maroku.
Miesto číslo 844: Dominika Cibulková
Bola to parádna jazda. Cibulkovej sa podarilo to čo žiadnej inej slovenskej tenistke. Bojovala proti všetkým. Okoliu i sebe.