Pred Švajčiarskym pohárom ste najskôr boli len medzi náhradníkmi. Kedy ste sa dozvedeli o dodatočnej nominácii?
„Počítal som, že tento týždeň budem trénovať v klube. V piatok mi však zavolal Miro Šatan a zmenilo sa to. Najskôr som si myslel, že mi telefonuje v inej súvislosti. Dva dni predtým sme sa totiž bavili o jeho rozlúčkovom zápase. Tentoraz mi povedal, že sa zranil Adam Drgoň a tréner Craig Ramsay chcel, aby som prišiel. Dlho som neuvažoval.“
Zahrali ste si na dvanástich majstrovstvách sveta i na olympiáde v Pjongčangu. Neprekáža vám, že teraz prichádzate z pozície náhradníka?
„Organizačne som mal v hlave plán na tento týždeň. Tým, že som bol medzi náhradníkmi, nebol stopercentný. Zásadný problém som nemal. Mám to jednoduchšie, keďže poznám trénera Ramsayho a viem, čo vyžaduje od hráčov.“
Pod vedením Craiga Ramsayho nemá žiadny hráč isté miesto v reprezentácii. Ako ste vnímali, že na prvé dva turnaje v sezóne ste nemali cestovať?
„Nevnímal som to citlivo ani som sa nad tým nepozastavoval. A žeby som bol urazený, to už vôbec nie. Medzi náhradníkmi boli aj Krištof a Cingel, ktorí boli na olympiáde i poslednom šampionáte. Realizačný tím chce vyskúšať iných, mladých hráčov, ktorí nehrajú medzinárodné zápasy. Je to logické.“
V reprezentácii pôsobíte šestnásť rokov, počas ktorých ste odohrali 190 zápasov. Aké je to prísť do kabíny, kde sú samí mladší hráči?