Deväť gólov a ironický aplauz. Pred 25 rokmi odchytal Roy posledný zápas za Montreal

"Toto bol môj posledný zápas v drese Canadiens!"

Jediná veta, ktorá spustila lavínu udalostí a pád Montrealu Canadiens, zaznela z úst Patricka Roya 2. decembra 1995, presne pred 25 rokmi. Neuniesol hanbu, ktorú musel zažiť v hale Forum. Ironické pokriky a aplauzy fanúšikov jeho frustráciu len vynásobili.

Roy dokázal, že si stojí za svojím slovom.

Zápas medzi Montrealom Canadiens a Detroitom Red Wings, ktorý sa udial pred 25 rokmi, skrátka vstúpil do dejín. "Červené krídla" práve vstupovali do svojej slávnej éry na prelome tisícročí. To, že takto rozoberú Habs, však nečakal nikto.

Pred zápasom hlásateľ oznámil fanúšikom prítomnosť legendárnych "Boom Boom" Geoffriona, Maurice "Rocket" Richarda, Marcela Pronovosta a Mickeyho Redmonda na štadióne. Forum prepuklo v potlesk trvajúci niekoľko minút. To ale domáci nečakali, že v zápase budú musieť tlieskať každému zákroku hviezdneho gólmana v ich bráne.

Po prvej tretine, teda, ako sa zvykne hovoriť, "než sa nazdali", bolo 1:5. Detroit rozoberal Canadiens na kúsky, doslova si z nich robili trhací kalendár. Vtedy 30-ročný Roy za góly nemohol, prišli po tlaku, štyri z nich dokonca počas presilovky súpera.

Na psychike mu to však, pochopiteľne, nepridalo. A bol to ideálny čas vymeniť brankárov.

Ani kouč opozície, Scotty Bowman, nepochopil, prečo Mario Tremblay Roya nevystriedal: "Väčšinou čakám do piateho gólu a striedam, samozrejme, závisí to aj od konkrétnej situácie."

Po prestávke prišli góly s poradovým číslom šesť a sedem. "Musíte vystriedať Patricka, a to hneď teraz!" vrieskal po Tremblayovi a jeho asistentovi Yvanovi Cournoyerovi v návale tragickej, až posmešnej emócie od divákov bývalý forvard Habs, Steve Shutt. Cournoyer čosi Tremblayovi pošepol, ale hlavný kouč ostal bez emócie. Roy sa zúfalo díval smerom k striedačke. Bezúspešne.

Po dvoch minútach Sergej Fjodorov vyslal skôr propagačný projektil zo stredného pásma. Roy ho bez problémov chytil, načo niektorí fanúšikovia zareagovali aplauzom. Brankár roztiahol ruky, sarkastickým víťazným gestom im dal najavo, čo si myslí.

8:1. Za tohto stavu už sa Patrick ani neobzeral na striedačku. Nielenže sa cítil ponížený, cítil aj, že to niekomu robí dobre. Tremblay medzitým povedal náhradníkovi Patovi Jablonskimu, aby sa pripravoval.

Ešte predtým, ako ho vyslal do brány, stihol Fjodorov poslať za chrbát legendy deviaty puk. Vtedy Royovo utrpenie skončilo. Na striedačke však pochopil, že montrealská organizácia už viac nie je miestom pre neho. Prešiel okolo Tremblaya raz. Prešiel druhýkrát. Nič.

"Ak by mi dal najavo akúkoľvek podporu, ak by som cítil, že mi chce pomôcť, nešiel by som za Ronaldom Coreym. Ale toto sa ma dotklo," povedal neskôr Roy.

Ronald Corey bol v tej dobe prezidentom klubu. "Toto bol môj posledný zápas v drese Canadiens!" povedal mu po nepríjemnom zážitku Roy.

Medzitým šiel do šatne vybaviť si telefonát. Volal mu agent Bob Sauve.

"Čo si to povedal Mariovi?" s krikom sa naňho oboril Tremblay, ktorý za ním okamžite vyštartoval do kabíny. "Počuj, Mario, vydiskutujeme si to po zápase," odpovedal Roy. "Choď do p*** ty sk***ený kretén!" povedal mu v hneve rozčúlený Tremblay. Patrick mu nato: "Tak, a teraz toho mám dosť, nebudeš ma volať kreténom v tejto miestnosti!"

Tremblay okamžite odišiel a prizeral sa na prehru Canadiens 1:11.

Po zápase Roya okamžite vyzdvihol Sauve pri zadnom vchode na štadión. Hneď na ďalší deň skúmali ďalšie možnosti brankárovej kariéry.

Roy prestúpil do Colorada Avalanche. V Montreale by bol ukončil kariéru, nebyť veľkého ega zainteresovaných ľudí. Hneď v danej sezóne s Avs vyhral Stanley Cup, ďalší pridal v roku 2001. Habs na ďalšiu trofej čakajú dodnes. Stále sú posledným kanadským klubom so Stanley Cupom, hoci ho naposledy zdvihli v roku 1993.