Nechodí do obchodu a nesleduje správy. Kedy Godla plánuje svadbu?

V závere základnej časti predviedli hokejisti Litvínova v českej najvyššej súťaži takmer dokonalú spanilú jazdu.

Vyhrali šesť stretnutí v rade a ak by dokázali zdolať v poslednom stretnutí Zlín, mohli v konečnej tabuľke poskočiť o tri miesta vyššie.

V tíme, ktorý vedie slovenský tréner Vladimír Országh, je brankárskou jednotkou jeho krajan DENIS GODLA.

S rodákom z Kežmarku sme sa rozprávali aj o tom ako vidí šance svojho tímu v predkole play off, či o živote v Česku počas pandémie.

Nedávno ste si zahrali v špeciálnej sade zlatých dresov v rámci charitatívnej akcie pod názvom – Vlasatý zápas, s ktorou prišiel váš klub. Na rozkorčuľovaní ste mali dokonca na prilbách nalepené umelé vlasy. Čo sa vám páčilo viac, dresy alebo vylepšené prilby?

Dresy boli naozaj krásne, vydarili sa a rovnako aj nápad s vlasmi na prilbe bol super. Myslím si, že všetci boli spokojní.

Pôvodne sme v špeciálnych dresoch mali nastúpiť už proti Českým Budějoviciam. Oni na to však zabudli a prišli k nám so žltými dresmi. Museli sme si ich preto po rozcvičke prezliecť. Napokon sme ich obliekli na posledný zápas v Zlíne. Škoda len, že nám nepriniesli šťastie a zápas sme prehrali.

Nechali by ste si niekedy narásť dlhé vlasy alebo by to mohlo robiť pod brankárskou prilbou problémy?

V minulosti som mal dlhšie vlasy, ale nie až také ako sme mali prilepené na prilbách. Poznám zopár hráčov, ktorí majú dlhšie vlasy a musia využívať všelijaké čelenky, aby im neprekážali. Vždy sa dá nájsť cesta, no určite to nie je jednoduché chytať s takou hrivou.

V Litvínove je s vami aj vaša snúbenica. Ako trávite voľný čas?

Máme tu aj našich psov. Chodíme s nimi často vonku. Viac snúbenica ako ja (smiech). Občas sa k ním pridám. Ona chodí aj častejšie na nákupy do obchodov, takže aj od toho som oslobodený. Možno aj preto tak nevnímam všetko, čo sa okolo koronavírusu a opatrení deje. Čakáme, kedy sa to už začne zlepšovať a bude to opäť ako predtým.

Máte už naplánovaný aj termín svadby a miesto?

Zatiaľ by to malo byť v lete v júni. Nechávame to otvorené. Situácia sa môže meniť každý deň. Buď to presunieme alebo vymyslíme iný spôsob, ak to bude nutné. Svadbu by sme chceli mať na Slovensku. Uvidíme, či sa to podarí podľa predstáv.

Počas víťaznej série s Litvínovom ste zdolali aj tri najvyššie postavené tímy tabuľky. V záverečnom stretnutí základnej časti ste však prehrali s predposledným Zlínom. Keby ste zápas zvládli a získali tri body mohli ste ísť do predkola play off z ôsmej pozície. Prečo to nevyšlo?

Zrejme sme išli do zápasu s tým, že ho vyhráme len tak a súper si strelí vlastné góly. Na druhej strane je možno aj dobré, že sme prišli o víťaznú sériu. Máme čas sa nad sebou zamyslieť a čo najlepšie sa pripraviť na sériu proti Hradcu Králové.

Hradec bude v sérii favorit. V sezóne ste s ním prehrali všetky štyri vzájomné zápasy. Veríte aj napriek tomu v postup?

Hradec do poslednej chvíle bojoval o prvú štvorku. Napokon skončil na šiestom mieste. Z hľadiska celkovej formy by na tom mali byť lepšie. Navyše majú navrch aj vo vzájomných zápasoch v aktuálnej sezóne.

Určite sa ich však nebojíme. Takmer všetky zápasy boli tesné a rozhodol jeden, či dva góly. V niektorých prípadoch sme dokonca hrali lepšie, ale nedarilo sa nám v zakončení. Osobne si myslím, že to bude vyrovnaná séria. Už sa jej neviem dočkať. Azda bude so šťastným koncom pre nás.

Mohla by vám z psychickej stránky pomôcť nedávna víťazná séria, počas ktorej mužstvo získalo sebavedomie?

Momentálna forma vyznieva v náš prospech. V play off však ide všetko bokom. Nie nadarmo sa vraví, že je to nová súťaž. Nepozerá sa na to, kto mal akú formu. Pred nami je rozhodujúca časť sezóny a my sa na to musíme dobre pripraviť. Čakajú nás minimálne tri zápasy. Budeme to musieť prešpekulovať do detailov a pokúsiť sa hrať náš najlepší hokej.

Ako hodnotíte základnú časť, v ktorej skončil Litvínov až na 11. mieste?

Ušiel nám začiatok sezóny. Prvé štyri zápasy sme hrali doma a v nich sme ani raz nevyhrali. Tieto body nám potom veľmi chýbali. Stále sme sa pohybovali na spodku tabuľky. Veľmi ťažko sa odtiaľ hrabe hore. Mali sme aj dobré momenty, ale naša forma kolísala. Až v poslednej štvrtine sme sa chytili. Už sme však nedokázali dohnať to, čo nám ušlo v úvode.

Za normálnych okolností chodí v Česku na hokej veľa ľudí a atmosféra na štadiónoch býva často búrlivá. Ako ste si zvykli na skutočnosť, že sa hrá bez divákov?

Zo začiatku sme to vnímali, keďže bolo počuť každý výkrik a pokyny zo striedačky. Museli sme si na to zvyknúť. Možno pre nás v začiatku bolo aj dobré, že ľudia neboli v hľadisku. Po tých prehrách by nás asi vypískali a vynadali nám.

Keď sme sa už rozbehli, určite nám chýbali. Najmä v zápasoch, keď sme prehrávali o gól a podpora fanúšikov by nás hnala dopredu. Obzvlášť v Litvínove, kde chodili ľudia na hokej v hojnom počte, aj keď sa práve nedarilo.

Samozrejme bude zaujímavé, keď sa ľudia vrátia späť na tribúny. Verím, že o rok už bude situácia iná a štadióny sa znova zaplnia. Chvíľu to asi bude pre nás zvláštne, ale na dobré veci si človek zvykne rýchlo.

V Litvínove máte jasnú pozíciu jednotky. V základnej časti ste odchytali 43 stretnutí. Boli ste druhý najvyťaženejší brankár v lige. Cítili ste od trénerov veľkú dôveru?

Určite sa na to nemôžem sťažovať. Škoda toho začiatku. Hneď prvý zápas sezóny sme prehrali doma s Hradcom. V druhom stretnutí proti Třincu som striedal, takže štart mi úplne nevyšiel. Potom sme sa v bránke striedali s Davidom Honzíkom, ktorý sa však neskôr zranil. Ja som sa v tom čase chytil a už som podával stabilné výkony.

Honzík následne odišiel na hosťovanie. K vám pribudol mladý, iba 19-ročný Šimon Zajíček. Snažíte sa mu odovzdať skúsenosti?

Je to talentovaný a veľmi šikovný brankár. Odchytal zopár zápasov, v ktorých sa mu darilo. Neviem, či ho niečo naučím, ale vychádzame spolu veľmi dobre. V tíme máme kvalitného trénera brankárov, ktorým je Zdeněk Orct. Pôsobí aj pri českej reprezentácii. Má bohaté skúsenosti, či už ako hráč, ale aj ako tréner. Od neho sa môžeme obaja niečo naučiť. Ak Šimon odpozerá niečo dobré aj odo mňa, budem len rád.

Utkvel vám niektorý zápas zo základnej časti v pamäti?

Priznám sa, že si vybavím takmer všetky, či už vydarené alebo nie. Snažím sa pamätať si, aké góly som v nich dostal a v budúcnosti sa vyvarovať chýb. V hlave mám aj zápasy z minulých rokov. Asi na ne zabudnem až časom.

V jednom z posledných stretnutí ste vyhrali na Sparte. Zápas bol špeciálny najmä pre vášho spoluhráča Viktora Hübla. V základnej časti extraligy dosiahol svoj 809. kanadský bod, čím sa dostal na čelo historických štatistík. Vnímali ste vtedy, že ste súčasťou výnimočného okamihu?

Určite som rád, že som mohol byť pri tom. Bol to pre Viktora veľký úspech. Podobné rekordy sa nepodarí prekonať každý rok. Keď som mal možnosť Viktora spoznať a vidieť ako pracuje na tréningoch či v zápasoch, ani ma neprekvapuje, že práve on dosiahol takýto míľnik.

Do Litvínova ste prišli pred sezónou z Kladna. Ako ste si zvykli na život v novom prostredí?

Litvínov je malé mesto. Žiaľ, pre pandémiu je všetko zatvorené. Veľa som tu toho zatiaľ nestihol vidieť. Vzhľadom na súčasnú situáciu je asi jedno, či som v Prahe alebo niekde inde. Všade je to teraz rovnaké. Výhodou Litvínova sú blízke hory, kde môžeme vybehnúť. V tom vidím veľké plus.

Spomenuli ste pandémiu. Aká je situácia s koronavírusom a s ním súvisiacimi opatreniami vo vašom okolí?

Priznám sa, že to príliš nesledujem. Správam sa radšej snažím vyhýbať, pokiaľ to nie je niečo veľmi zásadné. Nikto z mojich blízkych ani so spoluhráčov chvalabohu nemal s vírusom problémy. Nezachytil som, žeby v Litvínove a okolí bola situácia výrazne horšia ako inde. Chodíme prakticky len na tréningy a zápasy. Keď máme možnosť, posedíme si aspoň so spoluhráčmi.