Kližan držal pre Slovensko šancu a ospravedlnil sa. Sám na všetko však nestačil

BRATISLAVA. Slovenskí tenisti si ani na budúci rok nezahrajú vo svetovej skupine Davisovho pohára, v dvojdňovom zápase 2. kola I. skupiny euro-africkej zóny na antuke v NTC aréne prehrali s tímom Bosny a Hercegoviny 2:3.

Obidva body domácich vybojoval vo skvelej forme hrajúci Martin Kližan, ale nikto sa k nemu nepridal. V rozhodujúcom piatom stretnutí Jozef Kovalík podľahol Mirzovi Bašičovi.

Nový kapitán Slovenska Dominik Hrbatý mal po prehre slzy na krajíčku. Do novej funkcie vložil v uplynulých týždňoch veľa energie, no zatiaľ bez výsledného efektu.

Slovenský tím čaká po roku opäť súboj o záchranu v „druhej lige“, kým tenisti Bosny a Hercegoviny sa kvalifikovali do baráže o postup medzi elitu.

Zápas jednotiek nadchol divákov

Po štvrtkovom žrebe naznačil Hrbatý cestu k trom bodom: treba vyhrať dva singlové súboje s dvojkou tímu hostí Bašičom a zabodovať aj vo štvorhre. Výhra nad jednotkou Damirom Džumhurom mu vtedy pripadala ako bonus.

Nakoniec bolo všetko inak. Kližan v sobotu získal bonusový bod po výhre nad Džumhurom, no stačilo to len na vyrovnanie stavu na 2:2.

Slovenská dvojica Igor Zelenay – Andrej Martin totiž zlyhala vo štvorhre proti páru Tomislav Brkič – Mirza Bašič a nakoniec Bašič zariadil v súboji s Kovalíkom aj rozhodujúci tretí bod pre Bosnu a Hercegovinu.

Slováci mali široký päťčlenný tím a príležitosť dostali všetci hráči, kým Bosniaci si vystačili s tromi tenistami, a to hrajúci kapitán Brkič úspešne nastúpil vo štvorhre.

Vyše 2000 divákov bolo v sobotu nadšených po zápase Kližan – Džumhur, v ktorom obaja tenisti predvádzali na antuke strhujúci tenis plný prudkých výmien, ale aj technických kúskov. Domáceho hráča vyprevádzal mohutný aplauz, no nakoniec Slovákom chýbala víťazná bodka.

Kližan sa po zranení nohy vracia do bývalej formy. Teraz je na 130. mieste rebríčka, určite bude stúpať. „Ak bude hrať tak ako teraz, mal by patriť do top 30,“ predpovedal Džumhur, ktorý je v ATP na 32. mieste.

Kližan si svojimi výrokmi v minulosti narobil mnoho nepriateľov, Hrbatého pozitívny vplyv je cítiť aj na jeho zmenenom správaní.

„Človek potrebuje nejaký čas, aby vyzrel. U mňa to prišlo trochu neskôr,“ kajal sa 28-ročný ľavák. „Urobil som zopár chýb. Týmto sa ospravedlňujem niektorým ľuďom, ktorým som možno nepovedal lichotivé slová. Niektoré veci som asi nemal hovoriť. Mrzí ma to.“

Kližan napríklad na sociálnej sieti napísal, že Slovensko by malo byť vďačné za to, že ho má, lebo bez neho by hralo v šiestej neandertálsko-svetovej zóne. S dešpektom hovoril o svojom bývalom trénerovi Karolovi Kučerovi, mal konflikty so spoluhráčmi z daviscupového tímu aj s novinármi.

Hrbatý si za svojimi rozhodnutiami stojí

„Škoda. Vo vyrovnanom súboji rozhodla možno možno jediná loptička,“ ľutoval po záverečnej dvojhre smutný kapitán Hrbatý.

„Najviac ma mrzí prehra vo štvorhre. Naša dvojica v prvom sobotňajšom meraní síl po nervóznom rozbehu nezachytila začiatok prvého setu a potom už nedokázala naskočiť do rozbehnutého vlaku.

Zdalo sa mi, že chlapci si kládli na svoje plecia príliš veľký tlak a nešlo im to tak ako predtým v tréningu.“

Hrbatý je aj osobným trénerom Kližana, ktorý držal pre Slovensko šancu. V piatok po výhre nad Bašičom upravil na 1:1 a na druhý deň vyrovnal na 2:2. Davis Cup je však tímová súťaž, jednotlivec nič nezmôže.

Kapitán pôvodne uvažoval, že by do štvorhry zaradil Kližana, no keďže podľa nového systému po debli sa o 30 minút začína duel jednotiek oboch tímov, nechcel svojho najlepšieho hráča „vyšťaviť“.

Podobne sa do rizika nepustili ani hostia, keď rozmýšľali o zaradení Džumhura do štvorhry. „Za svojimi rozhodnutiami si stojím, zostavu by som opäť urobil rovnako,“ vyhlásil Hrbatý.

Kapitán vidí investíciu do budúcnosti

Slovensko hralo v roku 2005 vo finále Davis Cupu. V nasledujúcej sezóne vypadlo zo 16-člennej svetovej skupiny a odvtedy sa márne snaží o návrat.

„Aj keď sme prehrali, tak som sa po zápase všetkým chalanom poďakoval. Vyhrali ako ľudia,“ povedal Hrbatý.

„Dali sa dohromady, vytvorili výbornú partiu, čo je pre slovenský tenis oveľa väčšie víťazstvo ako zdolať Bosnu a Hercegovinu. Do partie rátam aj Lukáša Lacka, ktorý trénoval s nami a nakoniec sa nedostal do nominácie. Boli sme spolu dva týždne. Toto sa nám vráti, lebo je to investícia do budúcnosti. Len treba vydržať.“