Uniknuté dáta poukazujú na dopingové praktiky bežcov na lyžiach

PJONGČANG. Takmer každý druhý bežec na lyžiach, ktorý v rokoch 2001 až 2017 získal medailu na ZOH či MS, mal jeden či viac podozrivých krvných testov. Vyplýva to zo spoločného výskumu investigatívneho tímu zostaveného zo žurnalistov z nemeckej televíznej stanice ARD, britského periodika Sunday Times, švédskej televízie SVT a švajčiarskeho digitálneho magazína Republik.

Tím sa dostal k uniknutým dátam z vyše 10-tisíc krvných testov takmer 2000 športovcov reprezentujúcich svoje krajiny v zimných športoch.

Malá šanca, že nešlo o doping

Skupina odhalila, že podvodným spôsobom mohlo byť získaných až 313 medailí z vrcholných podujatí, z toho 91 zlatých.

Informácia vyšla na povrch iba niekoľko dní pred štartom ZOH v Pjongčangu.

Databázu poskytol médiám tajný informátor, ktorému podľa ARD "záleží na integrite Hier". Správa hovorí, že je vysoko nepravdepodobné, že by nezvyčajné hladiny v krvnom obraze testovaných športovcov mohli vzniknúť prirodzeným spôsobom. "Pravdepodobnosť, že by hodnoty mohlo spôsobiť niečo iné než doping, je podľa expertov jedno percento," uviedla ARD vo svojej správe.

Podľa dát malo viac než 50 bežcov na lyžiach, ktorí splnili kvalifikačné kritériá na ZOH 2018, abnormálne hodnoty krvných testov. To znamená, že v minulosti podvádzali a vyviazli bez trestu, naznačila ARD. "Bežci na lyžiach, ktorí nedosiahli na pódium, mali proporciu abnormálnych krvných hodnôt výrazne nižšiu," tvrdí správa.

Najviac ich je z Ruska

Podľa expertov výsledky naznačujú, že športovci si buď pichali zakázaný erytropoetín (EPO), alebo dostávali transfúzie vlastnej krvi, ktorú si predtým uschovali v krvných konzervách, aby si zvýšili hladinu červených krviniek.

Najvyšší počet športovcov s podozrivými krvnými hodnotami pochádza z Ruska, ktoré v dôsledku dopingovej kauzy zo Soči 2014 nemôže v Pjongčangu štartovať pod národnou vlajkou, no podľa ARD sú na zozname aj bežci na lyžiach z Nórska, Švédska, Rakúska či Nemecka.