PJONGČANG. Takmer každý druhý bežec na lyžiach, ktorý v rokoch 2001 až 2017 získal medailu na ZOH či MS, mal jeden či viac podozrivých krvných testov. Vyplýva to zo spoločného výskumu investigatívneho tímu zostaveného zo žurnalistov z nemeckej televíznej stanice ARD, britského periodika Sunday Times, švédskej televízie SVT a švajčiarskeho digitálneho magazína Republik.
Tím sa dostal k uniknutým dátam z vyše 10-tisíc krvných testov takmer 2000 športovcov reprezentujúcich svoje krajiny v zimných športoch.
Malá šanca, že nešlo o doping
Skupina odhalila, že podvodným spôsobom mohlo byť získaných až 313 medailí z vrcholných podujatí, z toho 91 zlatých.
Informácia vyšla na povrch iba niekoľko dní pred štartom ZOH v Pjongčangu.
Databázu poskytol médiám tajný informátor, ktorému podľa ARD "záleží na integrite Hier". Správa hovorí, že je vysoko nepravdepodobné, že by nezvyčajné hladiny v krvnom obraze testovaných športovcov mohli vzniknúť prirodzeným spôsobom. "Pravdepodobnosť, že by hodnoty mohlo spôsobiť niečo iné než doping, je podľa expertov jedno percento," uviedla ARD vo svojej správe.
313
- medailí z vrcholných podujatí mohlo byť získaných podvodom
- Z toho ide až o 91 zlatých.
Podľa dát malo viac než 50 bežcov na lyžiach, ktorí splnili kvalifikačné kritériá na ZOH 2018, abnormálne hodnoty krvných testov. To znamená, že v minulosti podvádzali a vyviazli bez trestu, naznačila ARD. "Bežci na lyžiach, ktorí nedosiahli na pódium, mali proporciu abnormálnych krvných hodnôt výrazne nižšiu," tvrdí správa.
Najviac ich je z Ruska
Podľa expertov výsledky naznačujú, že športovci si buď pichali zakázaný erytropoetín (EPO), alebo dostávali transfúzie vlastnej krvi, ktorú si predtým uschovali v krvných konzervách, aby si zvýšili hladinu červených krviniek.
Najvyšší počet športovcov s podozrivými krvnými hodnotami pochádza z Ruska, ktoré v dôsledku dopingovej kauzy zo Soči 2014 nemôže v Pjongčangu štartovať pod národnou vlajkou, no podľa ARD sú na zozname aj bežci na lyžiach z Nórska, Švédska, Rakúska či Nemecka.
