V Česku spôsobil cyklistický ošiaľ. Niečo ako Sagan u vás, hovorí

Na olympijských hrách v Londýne 2012 získal zlatú medailu v horskej cyklistike a o štyri roky neskôr k nej pridal aj strieborný kov. Zaradil sa medzi najvýznamnejšie osobností českého športu a štyrikrát triumfoval v ankete Král cyklistiky. 

JAROSLAV KULHAVÝ však 11. júla vymení horský bicykel za cestný a predstaví sa v slovenských pretekoch v rámci seriálu podujatí V4. 

Podľa vlastných slov sa pretekov v Novej Bani nechce iba zúčastniť, ale spolu so svojimi kolegami z tímu Česká spořitelna Accolade potrápiť favorizované tímy. 

• Viac o podujatí a programe nájdete tu >>>

Ako pri svojej špecializácii na horskú cyklistiku vnímate tú cestnú?

Pre mňa je to skvelý tréning. Mal som ísť aj spoločné majstrovstvá Česka a Slovenska, ale mal som menšie zdravotné problémy. Mal som antibiotiká, takže napokon som na preteky necestoval.

Pozvánku na podujatie v Novej Bani sme chceli využiť, pretože budeme môcť pretekať v silnej konkurencii. Myslím si, že preteky budú pekné, kvalitné a pre nás to bude nepochybne dobrá skúsenosť. 

Koľko cestných pretekov absolvujete počas sezóny?

Kalendár je veľmi nabitý, takže absolvujem jedny, možno dvoje. Tréningov je viac, ale pretekov sa nám do programu veľa nevojde. Zväčša je to v čase, keď nemáme nejaké dôležité preteky. Aj z podujatí V4 sa chystáme ísť len na Slovensku. 

Kedy ste naposledy pretekali na Slovensku?

Pamätám si ME v horskej cyklistike v Dohňanoch v roku 2011. Tuším o tri roky neskôr som bol na národnom šampionáte v Dubnici, kde som skončil štvrtý.

Potom som bol na Slovensku ešte na nejakých medzinárodných pretekoch - to sú asi jediné podujatia, ktorých som sa zúčastnil. 

V čom sú pre vás cestné preteky prínosom?

Odvíja sa to od etapy a či človek ide aktívne alebo len v konštantnom tempe. Pre mňa je lepšie, keď sú preteky intenzívnejšie.

Keď už ako tím ideme cestné preteky, tak sa snažíme byť aktívni, dostávať sa do únikov a po tréningovej i výsledkovej stránke z toho vyťažiť maximum. Dĺžka pretekov je tiež super a niečo iného v porovnaní s horskou cyklistikou. 

Pozerali ste si už trať, ktorú pripravili organizátori v Novej Bani?

Úprimne, ešte som sa na to príliš nepozeral. Dostal som nejaké informácie ako by to malo vyzerať, ale nejakú špeciálnu prípravu si robiť nebudem. Maximálne sa ako tím deň pred štartom dohodneme na taktike.

S akým priebehom pretekov, prípadne výsledkom by ste boli spokojný?

Dôležité je, aby nedošlo k zbytočným pádom. V tomto budeme opatrní. A čo sa týka nejakých zvlnených pasáži, myslím si, že tam bude priestor aj pre nás. 

Chceme byť aktívni a skúsiť prekvapiť väčšie tímy. Určite to nebude len o tom, že prídeme preteky absolvovať. 

Ako ste prijali fakt, že nebudete štartovať na OH v Tokiu?

Samozrejme, v prvých momentoch to bolo sklamanie. Bohužiaľ, sezóna 2019 nebola pre mňa úplná, keďže som mal zdravotné problémy. Tým pádom som nezískaval body a klesol v rebríčku UCI.

Navyše, upravili nám kvóty pre štart na OH. Namiesto troch miest, ktoré sme mali na predošlých olympiádach sme si tentokrát vybojovali len jedno miesto. To si zaistil Ondřej Cink, takže som Tokio už potom neriešil a trochu som sa preorientoval na maratóny na horských bicykloch. 

Sústreďuje sa už prevažne na vytrvalostné preteky? 

Sezóna bola plná maratónov a bude to pokračovať aj na jeseň. Vzhľadom na môj vek a tiež získané skúsenosti mi maratóny a etapové preteky sedia viac. Je to dlhšie a nie až také intenzívne. 

Pri cross country je dôležité poradie na štarte, a tak treba mať aj dobré postavenie v rebríčku. Tento rok som však nešiel ani jeden svetový pohár, a tak som z poradia úplne vypadol. Aj tým, že olympiáda už nebola pre mňa reálna, tak to bol taký plynulý prechod na dlhšie trate.

Čo hovoríte na Mathieu van der Poela či na Toma Pidcocka, ktorí úspešne spájajú horskú a cestnú cyklistiku?

Oboch dobre poznám. Myslím si, že obaja sú pred olympiádou veľmi motivovaní, ale vedia, že cestná cyklistika je kráľovská disciplína. Obaja nemajú problém s technikou a sú schopní striedať disciplíny. Sú mladí, dynamickí a skúsenosti z ťažkého terénu môžu zužitkovať aj na ceste. 

Nie je to ľahké, dokáže to len pár ľudí. Tiež im v tíme vyšli v ústrety, prispôsobili im súťažný program, ale je otázkou času, keď sa budú musieť rozhodnúť pre jednu disciplínu. A napríklad cyklokros bude len doplnkom počas zimy.

Na OH si získali dve medaily, vrátane zlata v Londýne 2012. Na tieto preteky sa určite nedá zabudnúť... 

Sú to moje najväčšie úspechy, tak na ne spomínam relatívne často. Napríklad, keď uvidím nejakú fotografiu z tých pretekov. Bolo úžasné stáť na stupňoch víťazov a počuť českú hymnu. 

Olympiáda bude pre mňa vždy najväčšia športová udalosť a myslím si, že v horskej cyklistike nič dôležitejšie nebude. Je raz za štyri roky a je to niečo iné ako MS či svetové poháre. Na ceste je to trochu inak, pretože najslávnejšími pretekmi je jednoznačne Tour de France.

V Riu bol vaším súperom aj Peter Sagan. Vnímali ste ho ako silného konkurenta, hoci v sezóne takmer nič neodjazdil na horskom bicykli? 

Vedeli sme, že má skvelú výkonnosť a môže byť nebezpečný súper. Horská cyklista sa však výrazne zmenila odvtedy, čo ju Peťo jazdil. Nemal čas, aby sa na preteky dostatočne pripravil a skúsenosti mu tiež chýbali.

Mal nejaké technické problémy, defekty a tým pádom bolo po pretekoch. My sme ho však pred štartom radili k pretekárom medzi piatym až desiatym mestom. 

Zvýšil sa aj vďaka vám v Česku záujem o horskú cyklistiku? 

Určite, úspechy z olympiád alebo v Novom Měste na Moravě mali veľký mediálny dopad a spustili cyklistický boom v Česku. Prilákali k tomuto športu množstvo ľudí a tiež veľa detí si ho vyskúšalo. Prirovnal by som to k tomu, ako Peter Sagan svojimi úspechmi spopularizoval cestnú cyklistiku u vás.

Máte ešte nejaké nesplnené športové ciele?

Rád by som si vyskúšal Ironmanna.