PARÍŽ, BRATISLAVA. „Čaká nás najnáročnejšia Tour de France za posledných 10-15 rokov,“ odhadoval Peter Sagan.
Keď to vravel ešte v júni, zdalo sa to byť nafúknuté. Prirodzene. cyklistika je v posledných rokoch intenzívnejšia, zrýchľuje sa, mení sa aj taktika tímov. Preteky sú dynamickejšie.
Ale odhad, že by mala byť latka na Tour oveľa vyššie ako v minulých sezónach sa zdal mierne prehnaný.
Táto predpoveď však bola absolútne trefná a naplnila sa do bodky.
Porovnávať náročnosť je zložité, lebo to môže pôsobiť subjektívne. Každý rok na Tour cyklisti trpia. Ak by ste si pustili reakcie pretekárov spred dekády, tiež by vraveli, že Tour bola výnimočne náročná.
Chyba, chyba, chyba
Tento rok však pretekári skutočne trpeli. A nielen domestici či priemerní pretekári, vytrápili sa aj najlepší.
„Bolo to, akoby som jazdil priamo v pekle,“ hovoril o závere kráľovskej etapy s cieľom v Courcheveli Tadej Pogačar. V závere sa extrémne vytrápil. Úplne mu došli sily. Posledné kilometre mal problém vôbec prejsť.
Lenže v 17. etape trpeli všetci.
Peter Sagan to otočil na žart. K tímovému autobusu sa blížil s tým, že sa triasol ako elektrický spotrebič, ktorý má poruchu. Vydáva zvláštne zvuky a drkoce ako stará práčka pri odstreďovaní.
„Chyba, chyba, chyba,“ imitoval Sagan pritom robotický hlas. Aj on šiel na hranici svojich možností. Hoci prišiel do cieľa s 39-minútovou stratou.
„Aká nádherná etapa. Prekrásny deň v Alpách,“ dodal ironicky.
„Tá etapa ani nie je o tých päťtisíc metroch, ktoré nastúpame. Ide o to, že toto je tretí týždeň Tour, pelotón ide veľmi rýchlo a nás to prosto bolí. Je to ozaj náročné,“ hovoril Daniel Oss, čo zažívajú cyklisti.
Nemec Simon Geschke v stredu stihol prísť do cieľa v časovom limite na poslednú chvíľu. Chýbalo mu 90 sekúnd. V cieli len padol na zem a nemohol chytiť dych.
Takmer celú etapu šliapal sám. „Bola to nočná mora. Neviem či som zažil náročnejší deň,“ hovoril Nemec. Na druhý deň odstúpil.
Pogačar zvažoval, že ide domov