BRATISLAVA. Klasiky sú esenciou cyklistiky. Preteky plné nerovných súbojov, pádov, neraz v divokom počasí a na cestách, po ktorých sa odvážia jazdiť len farmári na traktoroch.
Sú oveľa napínavejšie aj preto, že šanca na reparát nie je v ďalšej etape. Cyklisti na nich trpia, no vracajú sa každý rok, pretože triumf na nich sa nevyrovná ani víťazstvu na Tour de France. Pre klasikárov má oveľa väčšiu cenu.
V nedeľu sa na klasike Liége - Bastogne - Liége končí sezóna jarných klasík.
Sú ako historické pamiatky
Viaceré klasiky majú výnimočné postavenie práve tým, že ostali takmer nezmenené od svojho založenia a siahajú do čias, keď sa súťažná cyklistika ešte len formovala.
V 19. storočí neexistovali etapové preteky. Nikomu nenapadlo, že by vzdialenosť medzi štartom a cieľom mali rozdeliť na úseky. Najsilnejší je predsa ten, kto zvládne ísť za každých podmienok vo dne v noci a bez cudzej pomoci.
Všetky súťaže boli v podstate jednorazovky a jazdilo sa na obrovské vzdialenosti. Najpopulárnejšie preteky koncom 19. storočia boli Paríž - Bordeaux s dĺžkou okolo 560 kilometrov. A to zďaleka neboli najdlhšie.
Napríklad Paríž - Brest - Paríž mali dvojnásobnú vzdialenosť. Dnes je to niečo nepredstaviteľné a na profesionálnej úrovni by z nich boli týždeň dlhé etapové preteky.
Z tejto éry prežilo dodnes len málo súťaží a ešte menej sa ich udržalo v kalendári World Tour. Je ich iba päť: Miláno - San Remo, Okolo Flámska, Paríž - Roubaix, Liége - Bastogne - Liége a Okolo Lombardie.
Istým spôsobom sú niečo ako historické pamiatky. Pozostatky pôvodnej cyklistiky, ktorá je moderným súťažiam vzdialená. Preto im prischlo označenie - monumenty. Kto ich však ako prvý takto označil, sa nedá vypátrať.
Najstarším z tejto skupiny je práve nedeľňajšia klasika Liége – Bastogne – Liége. Jazdí sa od roku 1892.
Keď nevládali, sadli na vlak
Cyklista bola v dávnych dobách priestorom, ako spropagovať médiá, mestá či dokonca niektoré podniky a továrne. Za myšlienkou usporiadať nové preteky boli noviny L’Expresse, ktoré vychádzali vo francúzsky hovoriacej časti Belgicka.
Lenže pôvodným nápadom nebolo poslať cyklistov len do mestečka Bastogne, ale rovno do Paríža. Liége – Paríž – Liége a porcia 854 kilometrov mali prilákať najslávnejších cyklistov. Preteky mali byť konkurenciou pre najprestížnejšie súťaže tých časov.
Isté je, že ak by v takej podobe odštartovali, dodnes by neprežili.