Chutia mu halušky, páčia sa mu Slovenky. Polovica japonskej medaily patrí nám, tvrdí

RIO DE JANEIRO. Na pohľad je to stopercentný Japonec. Vystupovaním nenechá nikoho na pochybách. Takuja Haneda sa však v osemnástich rokoch doma zbalil a vyrazil do krajiny, kde vyrástol jeho veľký idol - Michal Martikán.

Prišiel na Slovensko, aby sa od najlepších trénerov učil jazdiť v kanoe - tak ako jeho idol.  

Najskôr býval v Liptovskom Mikuláši a trénoval ho Juraj Ontko. Potom si ho všimol Milan Kubáň a Hanedu trénuje dodnes.

V Riu sa spoločne tešili z bronzovej medaily. Japonec predviedol výbornú jazdu a predbehol viacerých favoritov. Bronz získal zaslúžene.

Trénerovi Kubáňovi k veľkému úspechu blahoželal aj sám Michal Martikán.

Miluje halušky, prekážajú mu vodiči

„Na to, aby som sa zlepšoval, som potreboval kvalitné podmienky. A tie boli na Slovensku. Keď tu vyrástol Michal Martikán, tak som sa rozhodol ísť tam. Bez slovenskej pomoci by som túto medailu nezískal. Polovica z nej patrí Slovákom,“ vravel po slovensky dvadsaťdeväťročný Japonec.

„Dúfajme, že po tejto medaile sa podmienky u nás zlepšia. Teraz tam nemáme dobrý kanál. Preto trénujem najčastejšie v Čuňove,“ dodal.

Hoci vraví, že mu slovenčina stále robí problémy, všade sa dohovorí. V lete dokonca ukončil magisterské štúdium na Fakulte telesnej výchovy v Bratislave. „Stále neviem všetky slová, ale v Bratislave som spokojný. Milujem vaše halušky aj žinčicu. Keď mám možnosť a idem na Liptov, vždy zájdem na salaš.“

Na Slovákoch mu prekáža stres, ktorý vytvárajú vodiči na cestách. „Neznášam, keď sú vodiči nervózni a tlačia sa na niekoho zozadu. Ale inak ste zlatí.“

Uznávajú autority, nešpekulujú