DAUHA. Pred 25 dňami odohrali proti sebe úvodný zápas na tohtoročných majstrovstvách sveta. Chorvátsko a Maroko vzájomným súbojom aj ukončili pôsobenie v Katare.
Po štyroch rokoch sa opäť v zápase o tretie miesto stretli súperi z jednej skupiny. Maročania vyhrali F-skupinu o dva body pred Chorvátmi, ale s medailou napokon odchádzajú Balkánci.
V skupine sa mužstvá rozišli po remíze 0:0. Na úvod hrali veľmi opatrne, na prvú strelu čakali diváci až do nadstaveného času prvého polčasu.
Napokon oba tímy vystrelili na bránu súpera len po dva razy. Aj chorvátske médiá neskôr vyhlásili zápas za najnudnejší na celom turnaji.
Súboj o bronz na tomto fóre spravidla sľubuje futbalové divadlo. Menej ako dva góly v ňom naposledy padli na MS 1974, keď Poliaci ubránili medailu proti Brazílii (1:0).
V Dauhe padli tri góly už do polčasu. Oba chorvátske boli výstavné. V druhom polčase mohol navyše domáci katarský rozhodca odpískať aj pokutový kop na oboch stranách.
Zápas nebol zviazaný taktikou, hráči bavili seba i tribúny. Hralo sa vo vysokom tempe a veľkej intenzite, hoci hrali už siedmy zápas v priebehu tri a pol týždňa.
Obe krajiny sa rozlúčili dôstojne, výsledok je možno pre ne aj víťazstvom. Dosiahli maximum, viac od nich zrejme nikto neočakával.
Rozhodla skúsenosť
Na oboch stranách sa udiali zmeny v zostave, prejavili sa únava či početné zranenia. Aj v priebehu zápasu museli nútene striedať.
Za Maroko hral prvýkrát od osemfinále stredopoliar Sabiri, náhradní stopéri El Yamiq a Dari si oproti semifinále vymenili strany.
Chorváti najprv avizovali štart vo formácii 3-5-2, v ktorej za päť rokov pod trénerom Zlatkom Daličom nikdy nehrali. Napokon sa Perišič zaradil na ľavý kraj obrany a hrali v osvedčenej podobe.
Mnohí hráči dostali voľno, prvýkrát na turnaji hral stopér Šutalo a krajný obranca Stanišič, premiérovo v základe Lovro Majer aj krídelník Oršič.
Zmeny sa výrazne prejavili. Chorvátsko hralo odvážnejšie, priamočiarejšie. Novici priniesli aktivitu, chceli využiť šancu, chýbala im však vyššia kvalita.
Maroko, ktoré predtým zvládalo aj celozápasový tlak súpera, tentoraz nedokázalo odolávať súperovi, kopilo chyby, strácalo lopty. Hráči boli nekoncentrovaní.
Aj preto už v tretej minúte visel vo vzduchu vlastný gól brankára Bona. Ten napokon inkasoval v siedmej minúte, keď krásny signál zakončil ‚rybičkou‘ stopér Gvardiol.