Chodec Tóth skvelým výkonom napodobnil Pribilinca

CHIHUAHUA. Na 24. ročníku Svetového pohára v chôdzi v mexickej Chihuahue si skvele počínal slovenský reprezentant Matej Tóth, ktorý fantastickým finišom vyhral preteky na 50 km časom 3:53:30 h.

Tóth s parádnym záverom

Ešte 5 km pred koncom strácal na lídra súťaže domáceho Horacia Navu 2:06 min, ale neuveriteľným zrýchlením túto stratu nielenže zlikvidoval, ale napokon zvíťazil pred Mexičanom s náskokom 46 sekúnd. Atlét banskobystrickej Dukly vyhral preteky Svetového pohára ako druhý Slovák v histórii.

Pred ním to dokázal v ére bývalého Československa Jozef Priblinec v roku 1983 v nórskom Bergene na 20 km. V ére samostatnosti od roku 1993 bola doterajším maximom 8. priečka Petra Tichého na 50 km v Turíne 2002.

Dvadsaťsedemročný Tóth vo svojej tretej päťdesiatke v živote išiel skvele a jeho vystúpenie vôbec nepoznačilo nedávne náročné objemovo-intenzívne vysokohorské sústredenie v mexickom Creele v nadmorskej výške okolo 2400 metrov.

Zverenec trénera Juraja Benčíka šliapal v Chihuahue od začiatku v druhej skupine a od 15. kilometra si udržiavala pozíciu v prvej desiatke.

Postupými krokmi za víťazstvom

S pribúdajúcimi kilometrami sa však postupne posúval dopredu, znižoval náskok vpredu idúcich Mexičanov a Austrálčana Tallenta a päť kilometrov pred cieľom Tótha od tretieho Cristiana Berdeju delilo len 39 sekúnd.

So slovenským rekordérom v tej chvíli držali krok už len Číňania Lei Li a Si Tchiang-feng. Tóth však zapol na plné obrátky a predstihol nielen Berdeju, ale aj Austrálčana Jareda Tallenta a v Chihuahue žijúceho Mexičana Horacia Navu, ktorý viedol od pätnásteho kilometra. Záverečných 5 km absolvoval banskobystrický chodec za 21:44 min, poslednú desiatku za 43:55 min!

"Ak by sa v záverečnej desiatke nezdvihol vietor, asi by som dnes nevyhral," priznal 27-ročný zverenec trénera Juraja Benčíka v Dukle. "Horacio a Jared už boli poriadne unavení, no a vietor im to ešte viac skomplikoval. Naopak, mne takáto situácia vyhovovala, bol som plný síl a neprekážalo mi ani teplo."

"Až do 38. kilometra som preteky bral ako dobrý tréning," prezradil najlepší slovenský chodec. "Dýchalo sa mi ľahko a nohy ako keby ešte len začali pracovať naplno. Preto som to potom napálil, dal som do toho všetko a od 44. kilometra som sa dostal do takej eufórie, že mi neprekážalo vôbec nič."

Ani v tej chvílii však ešte neveril, že by mohol vyhrať. Chcel sa dostať aspoň na stupeň víťazov, ale Nava sa mu zdal príliš vpredu.

Tóth: Som veľmi šťastný

"Tri kilometre pred cieľom som však už vedel, že budem mať aj jeho," skonštatoval Tóth, ktorý s chôdzou začínal v Nitre pod vedením Petra Mečiara a aj vďaka obrovskej podpore svojej rodiny a najmä otca Viliama sa prepracoval do juniorskej svetovej špičky.

"Cítil som, že som na tom po sústredení dobre, ale o medaile, a nebodaj dokonca o zlatej, som ani len nesníval. Spočiatku som chcel ísť ešte voľnejšie, ale už od úvodných kilometrov som tušil, že dnes mám svoj deň a dnes mi to pôjde."

Mexičan Nava si v cieli sypal popol na hlavu. "V takýchto ťažkých podmienkach som nemal ísť vpredu tak dlho sám," vravel 27-ročný chodec, ktorý na podobnú taktiku doplatil aj vlani na svetovom šampionáte v Berlíne.

"Už som si myslel, že mám zlato. Ale zdá sa, že sa stále ešte len učím a zrejme ešte na víťazstvo nie som pripravený," dodal Nava, ktorý od svojho rovesníka Mateja Tótha (je o rok mladší) dostal poriadnu lekciu z taktiky.

"Som veľmi šťastný, že som vyhral. Cítim sa skvele! Ale teraz sa po vyše mesiaci v Mexiku už teším konečne domov za rodinou - manželkou a dvoma dcérkami," vyslovil svoje želanie mladý muž, ktorý napodobnil legendárneho Jozefa Pribilinca, víťaza SP na 20 km v roku 1983 v Bergene.

Hoci Tóthova túžba po domove je obrovská, musí sí ešte niekoľko desiatok hodín počkať. Pätica slovenských chodcov mala odletieť z Mexika v utorok 18. mája, ale pre letecký štrajk musí minivýprava meniť itinenrár. "Osemnásteho určite neodletia, vyzerá to na 19. alebo až 20. mája," zvestoval šéftréner slovenských chodcov Roman Benčík.

Výkon si pochvaľoval aj tréner

"Maťovo víťazstvo je logickým vyústením toho, že sa v tréningoch zameral na vytrvalostnú prípravu a z nej teraz ťaží," uviedol šéftréner slovenských chodcov Roman Benčík.

"Priznám sa však, že prvenstvo som nečakal, keďže na preteky vôbec nevylaďoval, súťažil z plného tréningu. Už pred ôsmimi rokmi Maťo po podobnej príprave zameranej na vytrvalosť dosiahol na domácom šampionáte v Nitre slovenský juniorský rekord na 10 000 metrov na dráhe. "

"Zámerom na Svetovom pohári bolo absolvovať päťdesiatku v čo najväčšej pohode. Predpokladal som, že ak mu všetko vyjde, môže skončiť v prvej šestke, a ak nie, mal by byť v dvanástke."

"Víťazstvo je však čosi neuveriteľné a fantastické. Maťo využil fakt, že po sústredení bol aklimatizovaný a súťažné podmienky v Mexiku dobre poznal, keďže v Chihuahue v takmer 1500-metrovej nadmorskej výške už predtým v minulosti trikrát štartoval v pretekoch chodeckého seriálu IAAF."

Odchovanec nitrianskeho trénera Petra Mečiara dosiahol na SP svoj životný úspech. Vlani na MS v Berlíne bol na 20 km deviaty a na 50 km desiaty, v roku 2006 na európskom šampionáte vo švédskom Göteborgu ho na 20 km klasifikovali na 6. mieste.

Podľa Benčíka by mal Matej Tóth štartovať na júlových ME 2010 v Barcelone na 20 km. Nie je však vylúčené, že po úspechu vo SP možno svoj zámer prehodnotia.