Rozhovor pre denník SME
V základnej zostave Slovana Bratislava je zvyčajne jediným Slovákom. Brankár DOMINIK GREIF hovorí aj o Európskej lige, o tom, ako sa klub za posledné roky zmenil, ako funguje kabína s toľkými cudzincami a prečo zbožňuje, keď naňho pískajú.
Po zápase proti PAOK Solún ste povedali, že nie ste príliš emotívny človek. Na ihrisku to však niekedy tak nevyzerá. Môžete to vysvetliť?
Aj v súkromí mi priateľka niekedy nadáva, že mi prinesie darček a ja sa neteším. Radosť si užívam, aj keď často potichu. Po tom, čo sme vyradili PAOK Solún, však aj mne tiekli slzy. Som pokojný typ človeka. Každú emóciu väčšinou znášam v pokoji. Nerád sa rozčuľujem. Aj keď ste si všimli, že aj to viem.
Po vypadnutí v predkole Ligy majstrov so Sutjeskou Nikšić ste boli zo všetkých hráčov Slovana najviac kritický práve vy, hoci patríte v tíme k najmladším. Prečo?
Zvolil som cestu kritiky aj cielene. Dúfal som, že to vyvolá v šatni reakcie, konfrontáciu, výmeny názorov. Aby sme to iba tak nezahodili za hlavu. Niekedy potrebujete na seba v šatni aj zakričať, aby sa ukázalo, že vám na tom záleží. Prvoradým cieľom bola Liga majstrov. Všetci sme boli tak nastavení. Mrzelo to, lebo Sutjeska sa s nami kvalitatívne nemohla rovnať.
Po víťaznom zápase búchate do veľkej plechovej debny a burcujete spoluhráčov. Keď sa nedarí, ste otvorene kritický. Máte iba 22 rokov, ale pôsobíte ako líder kabíny. Cítite sa tak?
Zo všetkých som v klube najdlhšie. Mal som aj dobrých učiteľov ako Dušan Perniš, Martin Krnáč či Jano Mucha. Všetko to boli osobnosti. Nielen v bránke, ale aj v kabíne. Nie je jednoduché byť v mladom veku osobnosťou, ale snažím sa o to. Ak má verejnosť pocit, že som taký, som rád, že to vidno.
Je vašou výhodou, že ste zvyčajne jediným Slovákom v základnej zostave?
Iste, je to výhoda. O podpore, ktorú mám v hľadisku, všetci vieme. Som za to vďačný. Aj to mi dáva odvahu či postavenie v kabíne. Aj preto si môžem dovoliť niečo povedať.
V kabíne Slovana sú hráči pätnástich národností. Ako často treba krotiť vášne?