Zachara si zaspomínal na zlato, aj pokrstil knihu o svojom trénerovi

BRATISLAVA. Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) a Slovenské olympijské a športové múzeum (SOŠM) si pripomenuli 70. výročie olympijského víťazstva Jána Zacharu v boxerskej kategórii do 57 kg na OH 1952 v Helsinkách.

Zachara následne uviedol do života knihu Miroslava Hazuchu Virtuóz v ringu Július Torma o jeho predchodcovi, boxerskom učiteľovi a trénerovi, olympijskom šampiónovi v kategórii do 67 kg na OH 1948 Júliusovi Tormovi.

Presne pred 70 rokmi prežil Zachara najslávnejšiu chvíľu kariéry. Do Helsínk na Hry XV. olympiády išiel ako člen armádneho klubu ATK Praha. Na OH boxoval v perovej kategórii do 57 kg v životnej forme.

Postupne vyradil Švéda Wärnstrӧma, Juhokórejčana Sua, vo štvrťfinálovom zápase 2:1 Maďara Erdeia a v semifinále takisto 2:1 Juhoafričana Leischinga.

Vo finále ho čakal Talian Sergio Caprari. Slovák v ringu naplno využil rýchle nohy, lepšiu kondíciu, aj presné zásahy. U dvoch z trojice rozhodcov vyhral a stal sa olympijským víťazom.

"O boxerskej kráse sa vo finále nedalo veľmi hovoriť. Veľké výmeny som nemohol pripustiť, keďže Talian bol fyzicky silnejší. Prvé dve kolá patrili mne a to rozhodlo," vrátil sa Zachara v spomienkach k helsinskému finále.

Po skončení boxerskej kariéry sa z neho stal úspešný tréner. V roku 1997 mu Medzinárodný olympijský výbor udelil Olympijský rad v striebre. Toto vyznamenanie až dodnes dostalo len päť Slovákov.

Zachara je najstarší žijúci olympijský víťaz zo Slovenska. Vo veľkej ankete Slovenský športovec 20. storočia obsadil v roku 2000 deviate miesto.

Na utorňajšej slávnosti prezident SOŠV Anton Siekel odovzdal Zacharovi pamätnú plaketu, pripomínajúcu 70. výročie jeho olympijského víťazstva.

Za asistencie prezidenta SOŠV uviedol knihu o Júliusovi Tormovi do života poklepaním svojou zlatou olympijskou medailou po jej obale. V predslove označil Tormu za svojho najlepšieho učiteľa a trénera.

"Bol to boxer, ktorý mal potrebné vlastnosti, ako sa vraví, vrodené. Mal reflex a postreh, dokázal uhnúť úderom súpera v poslednom momente. Mal veľmi dobré základy v úderovej technike, preto triafal presne.

Jeho úniky boli takpovediac na milimeter, čo privádzalo súperov do úzkych a on z toho ťažil pre kontraúder. Vedomý si svojich kvalít bol sebavedomý. Tým nemožno povedať, že súperov podceňoval, hoci v ringu predvádzal niekedy také gestá, že sa to zdalo. Súpera pozoroval, vedel si ho pripraviť a lákal ho k akcii. Z pokoja bol schopný na veľmi rýchlu akciu.

Jeho meno bolo zárukou kvalitného boxu, ale niekedy trošku šou, preto sa chodilo i v Prahe v Lucerne na Tormu. Nebol bitkár, ale technik, povedal by som, že bol v ringu najmä hráč. Možno povedať, že bol svojím majstrovstvom a finesami neopakovateľný.

Zoznámili sme sa v Prahe v roku 1947 počas Všeslovanských majstrovstiev. Už od roku 1946 bol na Slovensku, kam prišiel už s manželkou a jej matkou z Budapešti. Keď sme sa zoznámili, ja som jeho slová a rady doslova hltal. Tormova boxerská inteligencia ma upútala," citoval slová Zacharu web olympic.sk.