V kariére slovenskej lyžiarky Petry Vlhovej hrá dôležitú rolu. Je jej bratom, pomocníkom, psychológom i manažérom. Pozná jej silné stránky i slabosti. "Keď rozprávam a nepočúva, vtedy to vo mne riadne vrie a musím sa držať," tvrdí BORIS VLHA.
V detstve ste sa so sestrou často škriepili?
Áno, boli sme obaja hašterivé typy. Naťahovali sme sa, poškriepili, ale o hodinu sme boli najlepší kamaráti na svete. Hoci som o štyri roky starší, keď sme boli deti, nemala žiadny rešpekt a vždy sa do mňa pustila ako do rovnocenného.
Počas lyžiarskej sezóny spolu trávite množstvo času. Dokážete sa pohádať aj teraz?
Je to skôr zriedkavé. Ani si nespomeniem, kedy to bolo naposledy. Už ju poznám a vidím na nej, keď má zlú náladu. Vtedy sa radšej stiahnem a vôbec sa jej neprihováram.
Máte ako starší brat ochranárske sklony?
Určite áno. Aj keď sme boli mladší, mal som to v sebe. Keď sme boli na diskotéke, vždy som Petru ochraňoval. Neraz sa stalo, že som odháňal chlapcov, ktorí sa okolo nej motali. Niekedy mi aj vynadala, že sa už nemôže ani s nikým rozprávať. Stále som na ňu dával pozor.
Platí to aj teraz, keď ste členom jej tímu?
Teraz dávam najväčší pozor po pretekoch. Keď ju ľudia uvidia v cieli, sú ako v amoku. Túžia sa k nej priblížiť. Akoby verili, že keď sa jej darí a dotknú sa jej, budú mať šťastie. Každý sa s ňou chce odfotiť, spraviť si selfie. Keď už je toho veľa, Petra mi povie, že ju mám zobrať preč a vtedy som ako jej bodyguard.
Petra sa na Slovensku v popularite vyrovnáva cyklistovi Petrovi Saganovi. Ako to zvláda?
Sláva každého trochu poznamená. Keď ju niekto stretne, môže sa mu zdať, že sa zmenila.