Predstaviť si Nashville Predators bez Pekku Rinneho si mnoho mladých ľudí ani nedokáže. Ikona klubu je jednotkou Preds od sezóny 2008/09. Má 37 rokov a vzhľadom na jeho vek a zhoršené štatistiky v poslednej sezóne sa začínajú šíriť fámy o jeho konci.
Jedným z ľudí, ktorí si ho nesmierne vážia, je David Poile. Generálny manažér Nashvillu je spätý s touto organizáciou ešte dlhšie ako Pekka. Je tunajším generálnym manažérom od roku 1997 a bol pri tom, keď si Predators zvolili Pekku Rinneho v roku 2004 ako číslo 258 na drafte, čím sa postarali o neuveriteľnú krádež.
Jeho kariéru i osobnosť má dobre zmapovanú. Vie, čo od neho čakať. "Vieme, že čas je k nám neúprosný, špeciálne v živote športovca," odpovedal na reči o konci Rinneho hokejovej kariéry. "Hral vždy veľmi dobre. Občas mu nejaký zápas nevyšiel. Predpokladám však, že keby sme sa v tejto sezóne dostali do play-off, vyhral by pre nás niekoľko veľkých zápasov. Preto si nemyslím, že je koniec."
Keď príde na vyraďovacie boje, od roku 2010 v nich "predátori" odohrali dovedna 89 stretnutí. Raz sa dokonca prebojovali až do finále Stanley Cupu, v ktorom však nestačili na Pittsburgh. Rinne stál v bráne vo všetkých týchto dueloch. Ani raz nechýbal.
Je tvárou klubu. A už teraz jeho legendou, hoci ho nikdy nedoviedol k Poháru. Jeho príbeh môže byť námetom na film, veď stačilo málo a vôbec by nebol draftovaný. Vo veku 21 rokov bol iba dvojkou vo fínskej najvyššej súťaži. Skaut Janne Kekäläinen v ňom ale i tak videl niečo špeciálne. Dlho musel prehovárať zástupcov Predators, aby si ho zobrali aspoň v tom ôsmom kole. Napokon sa mu to podarilo a bol to azda najgeniálnejší ťah v jeho kariére.
V minulej sezóne sa pravdepodobne skončila éra Rinneho ako jasnej jednotky. O takmer trinásť rokov mladší krajan Juuse Saros ukázal istotu a kvality, čím si získal dôveru trénerov a odchytal štyridsať stretnutí. Rinne o štyri menej. Rinneho štatistiky navyše neboli oslnivé - 3,17 GAA a 89,5%. Saros pochytal 91,4% striel, pričom púšťal 2,7 gólu na zápas.
"Úplne tomu rozumiem," hodnotil Rinne situáciu ešte vo februári. "Som si istý, že majú nejaký plán, ale v tomto čase tu bojujeme o svoje životy. Je to pre nás ako play-off. Snažím sa len byť dobrým spoluhráčom a pracovať na svojej hre. Zároveň však rád vidím, že sa Juusemu darí. Chcem to, čo pomôže tímu."
Rinne pomohol svojmu tímu počas štrnásťročnej misie v meste country skutočne vo všetkých smeroch. V poslednej sezóne dokonca aj gólovo, keď sa presadil v januári a zvyšoval na 5:2 v zápase proti Chicagu.
Pri slove dôchodok je zdržanlivý. "Nechcem zájsť až tak ďaleko, aby som rozprával o konci kariéry," povedal. "Ale asi to je jasné. ostáva mi z kontraktu ešte jeden rok. Čo bude potom, na to nemyslím. Ale máte pravdu, blíži sa to. V tomto momente si musíte stanoviť presné a jasné priority, a zároveň si nájsť spôsob, ako mať dopad na tím - či už to je na ľade, mimo ľadu, kdekoľvek."
Poile si Rinneho tak cení, že sa stal prvým hráčom histórie Predators, a pravdepodobne aj na dlhú dobu, ktorý si zaslúžil no-movement klauzulu v zmluve. Rinneho výkony Poileho presvedčili, že za to stojí. Poile urobil najviac trejdov zo všetkých manažérov v lige, no fínsky gólman bol preňho vždy nedotknuteľný.
"Vždy som cítil, že mám od Davida podporu," citoval Tennessean Rinneho. "Pre hráča je to obrovská vec. Som naozaj šťastný človek, že som tu mohol stráviť celú svoju kariéru. Počas tých rokov som cítil, že máme skvelý vzťah. On je manažér, ja hráč. Ale poznáme sa už veľmi dlho, máme dobrý vzťah. Mám voči nemu obrovský rešpekt."
Rinneho budúcnosť je otázna. Čo sa stane po ďalšom ročníku, poslednom, ktorý ostáva v Rinneho zmluve, je stále vo hviezdach. Vieme však, že je jeden z najlepších brankárov fínskej histórie už teraz legendou Nashvillu.
dnes 06:40
ne 21:39
