Baví vôbec Jokiča basketbal? Počas leta ledva trénoval, cez prípravu si obzerá kone

DENVER, BRATISLAVA. Zatiaľ čo myseľ Kobeho Bryanta bola zaneprázdnená basketbalom 24/7, z takého Nikolu Jokiča podobné nadšenie necítiť.

Nikto by asi nečakal, že medzi apatických hráčov bude patriť aj nedávny dvojnásobný najužitočnejší hráč NBA.

Po minulosezónnom zisku titulu počas leta bujaro oslavoval, chodil na párty, basketbalovú loptu skoro nedržal v rukách: „Zopárkrát. Nie veľa,” priznal pred pár dňami pred novinármi.

Tí sa ho spýtali, či si užil leto. Odpoveď ich prekvapila: „Nie, bolo to naopak. Hrali sme navyše dva a pol mesiaca.”

Sezóna sa natiahla až do 12. júna, keď konečne zdolali vo finálovej sérii Miami Heat.

Srbský pivot je známy tým, že jeho vášeň a zápal pre basketbal nie sú také, ako by si mnohí predstavovali. Basketbal je preňho čisto prácou.

Neodrzkadlilo sa to ale na jeho výbornom výkone v prvom zápase novej sezóny proti Los Angeles Lakers, v ktorom zaznamenal triple-double (29b, 13d, 11a).

Stal sa mužom, ktorý zmenil basketbal

Nemá tetovania, sociálne siete, drahé auto či oblečenie. Po príchode do arény sa ponáhľa rovno do šatne, po zápase čo najstručnejšie odpovie na otázky novinárov, aby mal po zvyšok dňa od každého pokoj.

Keď Jokič prišiel prvýkrát do Denveru, klub mal o neho obavy. Mal nadváhu. Jeho atletickosť bola obmedzená. Spochybnená bola aj jeho pracovná morálka.

Mal len devätnásť rokov. Bol po prvýkrát v živote oddelený od rodiny. Neovládal iný jazyk ako materinský.

Ognjen Stojakovič, ktorý vtedy pracoval v klube ako “video coordinator” (jeho úlohou bolo pripravovať zápasové videá pre hráčov a trénerov, pozn. red.), dnes už je z neho asistent trénera, povedal, že z neho chceli spraviť mix európskych podkošových hráčov Dirka Nowtizkého a Marca Gasola.

Nakoniec ale zistili, že jeho potenciál je ešte väčší: „Je ako Steph Curry. Je jedným z mužov, ktorí zmenili basketbal,” povedal Stojakovič pre FOX Sports. 

„Dnes máte vysokého hráča, ktorý je vlastne univerzálom. To je sen každého trénera, mať chlapíka, ktorý má sedem stôp a v útoku plní úlohy od rozohrávača po pivota.“

Jokič vždy profitoval zo svojho vysokéko basketbalového IQ. Kompenzuje si tým svoju nízku rýchlosť či slabú atletickosť.

Len zriedkavo sa nohami odlepí od palubovky, čo je v najlepšej basketbalovej lige sveta rarita. Čo sa týka jeho osobnosti či povahy, je veľmi uzatvorený.

Počas tréningu skautuje kone