Koseková: Sme skromné. Nezažívame popularitu ako futbalisti

• Program Slovenska na ME vo volejbale 2019 >>>
• Všetko o ME vo volejbale 2019 >>>

Pre väčšinu športovcov sú majstrovstvá Európy cieľom, o ktorom snívajú. Čo znamenajú pre vás?

Pre krajinu ako Slovensko znamená európsky šampionát vo volejbale na reprezentačnej úrovni naozaj veľa. Na takéto podujatie sme sa dostali po veľmi dlhom čase (po desiatich rokoch – pozn. red.). Pre moju kariéru i pre kariéry mojich spoluhráčok je to veľký vrchol.

Na podobných akciách športovcov zvyčajne sledujú skauti. Kam vás môžu posunúť dobré výkony na šampionáte?

Chodí tam veľa skautov a najmä trénerov. V každom družstve sú na lavičke dvaja či traja tréneri, ktorí spolupracujú aj s klubmi. Vnímame to, že sa môžeme ukázať v pozitívnom svetle. Na druhej strane nechceme, aby nám to zbytočne zväzovalo ruky.

Máte 24 rokov a v slovenskej nominácii patríte medzi mladšie hráčky. Napriek tomu ste sa stali kapitánkou. Ako je to možné?

Vážim si dôveru trénera. Myslela som si, že to bude len na Zlatú Európsku ligu, kým sa Jarka Pencová (najlepšia slovenská volejbalistka posledných rokov – pozn. red.) nedá zdravotne do poriadku. Napokon ma tréner zvolil za kapitánku až do konca európskeho šampionátu. Hoci som mladšia, dievčatá ma rešpektujú. Ako prvá sa snažím prísť v kabíne aj s nejakým príhovorom.

Kapitáni zvyčajne majú v sebe líderské schopnosti. Je to tak aj vo vašom prípade?

Kapitánkou som bola už v kadetskej a juniorskej reprezentácii. Keď som hrávala na Slovensku, bola som dva roky kapitánkou Slávie EU Bratislava. Neviem, čím to bude. Zrejme mi tréneri dôverujú. Viem aj diplomaticky komunikovať, čo mohlo zohrať svoju rolu.

Ženský volejbal nie je na Slovensku taký populárny ako futbal či hokej. Hráčky sa mu väčšinou venujú popri škole a po skončení štúdia s ním skončia. Ako to vnímate?

Keď som bola mladšia a hrávala som na Slovensku, kluby sa do volejbalu snažili investovať viac peňazí a urobiť všetko preto, aby bola liga lepšia. Bohužiaľ, Slovensko je malá krajina. Extraligu začínajú hrať mladé dievčatá už veľmi skoro a ak sú dobré, chcú čo najskôr odísť do zahraničia.

V tomto roku som sa po troch rokoch vrátila na Slovensko, keďže som mala ťažkosti v rumunskom Temešvári. Hrala som za Pezinok a prvé družstvá sú v lige dosť vyrovnané. Kluby sa sem snažia dostať aj legionárky, aby zvyšovali úroveň súťaže.

Môžu sa ženy na Slovensku volejbalom uživiť?