Po šiestich rokoch sa na domácej scéne predstavil Attila Végh, ktorý privítal dobre pripraveného Paula Byrneho zo slávneho SBG Ireland. Aj keď nakoniec nad hlavu dvíhal ruky slovenský reprezentant, našlo sa aj pár jednotlivcov, ktorý bývalému šampiónovi Bellatoru nič nedarovali.
Po súboji s Paulom Byrnem si sa vyjadril, že si bojoval so zápalom stredného ucha. Kedy si ho dostal? Čo ho spôsobilo?
Zápal som dostal v nedeľu. V stredu, týždeň pred zápasom, som bol plávať a spravil som chybu, že som plával bez štupľov. Zápal stredného ucha som už mal a viem, aká je to bolesť, som na to zrejme náchylný.
Ako ťa to pred zápasom ovplyvnilo?
V pondelok som to začal cítiť, v utorok som šiel k lekárovi, ale ešte ma to tak nebolelo. V noci z utorka na stredu som už ale nespal, bolelo ma to a cítil som to pri každom dotyku. Zašiel som zasa k lekárovi a ten mi hneď nasadil antibiotiká a dostal som aj infúzie. Do toho som musel robiť váhu, čiže celé zle.
S akou taktikou si na zápas nastupoval?
Súpera som chcel dať určite na zem, lebo som vedel, že je skutočne šikovný stand up fighter. To ale nebolo prvoradé, najprv som sa chcel oťukať v postoji, aby som zistil, aký je rýchly a podobne. Konečnú taktiku som zvolil až v zápase.
Na zápas som bol naozaj pripravený. Kto bol vedľa mňa, to vie potvrdiť, a aj sám som to cítil. Bol som pripravený aj po kondičnej stránke.
Ako by si charakterizoval úvodné kolo, v ktorom si mal navrch?
V prvom kole som sa cítil naozaj vynikajúco. Bol som ľahký, vychádzalo mi všetko, čo som mal naplánované. Aj som ho dal dvakrát dole, aj som mal rýchlejšie ruky, aj som mal dobré oči, videl som naozaj všetko. S prvým kolom som bol naozaj spokojný. Cítil som, že ho môžem knokautovať, pretože po niektorých úderoch som videl, že je ´nahúlený´. Nemohol som ho ale dokončiť, pretože mal naozaj dobrú bradu a tvrdú hlavu.
Po prestávke ale prišiel obrat. Čo sa tam udialo?
Ešte do takej druhej minúty som sa cítil dobre. Potom ale prišla kríza. Neviem, čo sa stalo, ale mal som pocit, akoby mi odišiel kyslík. Nechcem sa vyhovárať na žiadne antibiotiká a podobné veci, ale toto sa mi nestalo ešte v žiadnom zápase. Nedokázal som kontrolovať telo, sústredil som sa iba na dýchanie. Na konci druhého kola to už bolo veľmi zlé.
Cítil si, že môže prísť koniec, alebo si to mal pod kontrolou?
Na konci druhého kola som cítil jeho údery, ale cítil som únavu taktiež aj na jeho strane. Prebral sa, pretože videl, aký som bol zničený a to ho povzbudilo k útoku. Vedel som útoky celkom korigovať, aby ma neknokautoval, neukončil to. Keď ma dal na zem, mojim cieľom bolo nabrať dych, postaviť sa na nohy a zamerať sa na obranu, aby som vydržal do konca kola.
Aké pokyny si dostal v prestávke pred tretím kolom?
Bolo to strašné. V prestávke som tam odpadol a pribehli ku mne Matúš s Iljom a začali mi veľmi zle nadávať, čo ma nakoplo. Potom sa mi za to v šatni aj ospravedlnili, ale o nič nešlo, lebo ma to skutočne nakoplo. Taktika bola boxovať, nepúšťať si súpera blízko k telu a v posledných momentoch ho strhnúť na zem. Nechcel som s ním zápasiť, pretože som bol vysilený, šiel som vysoko takticky.
Ako by si celkovo zhodnotil svoj výkon?
Prvé kolo bolo dobré. Druhé kolo do druhej minúty - dobré. Druhé kolo po druhej minúte - najhoršie, čo som v živote zažil. Tretie kolo – taktické. Využil som všetky moje skúsenosti z predošlých zápasov. Čakal som do poslednej sekundy na ten útok. Vložil som do toho všetku silu a vyšlo mi to.
Ľudia nahovoria hoci čo, ale keby mal súper silu, tak ma v treťom kole dorazí. Ale prečo ma nedorazil? Lebo aj on bol unavený.
Napriek tvojej výhre, prišli po zápase aj negatívne reakcie.
Negatívne reči majú iba tí laici, ktorí v živote nerobili tento šport a nechápu ho. Aj v deň zápasu môže zohrať úlohu veľa aspektov, napríklad aj to, ako sa zobudím. Neprajníkov máme všetci, je to normálna vec. Ja ich ale neriešim, lebo ak by som ich riešil, bolo by to už zlé.
Každého by som zavrel na 20 sekúnd do klietky a potom by hovorili niečo úplne iné. Takto nadávali aj na Gábora a iných. Iba na 20 sekúnd by som ich zavrel a pochopili by to. Oni nič necítia, nevedia, aké to tam je, čo robí atmosféra, tlak okolia...
Nevyšlo to, ako som si predstavoval, ale to je MMA. Nie je to tak, že ´choď tam a za minútu ho zabi´. Nikdy nemôžete podceniť súpera, ktorý v klietke stojí oproti vám, pretože jedna chyba môže zmeniť celý zápas.
Keď som vyhral Bellator, bol som na špici, ale potom prišli štyri prehry a nebolo to ľahké. Dlho som nemal na konte výhru a isť do klietky s myšlienkou, že ľudia očakávajú isté víťazstvo, tomu taktiež nepridalo. Šesť rokov som nebol na domácej pôde, takže ten tlak okolia, choroba a všetko naokolo sa pod to taktiež mohlo podpísať. Nechcem, aby to znelo ako výhovorky, ale takto to proste cítim.
Kedy by si chcel nastúpiť na ďalší zápas?
Nezáleží to iba odo mňa. Momentálne sa chcem dať troška dokopy a mám pred sebou ešte jednu prácu s Illjom, Palom a Ondrom, o ktorej ešte nechcem hovoriť, všetko sa dozviete včas. Potom ale budem určite riešiť ďalší zápas, pretože nechcem mať dlhú pauzu.
Čo by si chcel odkázať fanúšikom?
Ďakujem pekne všetkým, ktorí ma prišli povzbudiť a stáli pri mne, bol som skutočne nabudený. Taktiež ďakujem svojmu tímu: Matúškovi, Norkovi, Edovi, Iljovi, rodine, mojej láske Natilky, chalanom z gymu a všetkým fanúšikom. Za Oktagon Palovi a Ondrovi. Teším sa, že tento šport ide takto dopredu a je stále populárnejší.
Samozrejme, nemôžem zabudnúť ani na svojich sponzorov, bez ktorých by som sa na takýto ťažký zápas nemohol plnohodnotne pripravovať. Vďaka patrí aj môjmu lekárovi Adriánovi Freyovi, ktorý sa o mňa veľmi dobre postaral, a taktiež Paťovi za rehabilitáciu.
